Moje pudlíky z Elita Triumphans
 | ||
|
3.2.2008 Tréning Cífer
V nedeľu 3.2.2008 som si povedala že jar už je u nás na dolniakoch dosť dlho aby som si išla potrénovať aj von na cvičák. Ráno ma zobudilo slniečko a bolo rozhodnuté. Dohodli sme sa s Jankou a Andrejkou do jedného auta a vydali sa do Cífera. Zvítali sme sa s ostatnými a hneď sme sa dali vyberať parkúr aby sme využili slniečko čo najviac. A teda zabehali sme si naozaj výborne. Hlavne ma potešila príjemná zmena že nás bolo päť smajlíkov takže som nemusela si zabehnúť a rýchlo sa vydýchavať keď som chcela bežať znova ;-)
Nitriansky klub má vybavenú konskú halu na trénovanie každú nedeľu po celú zimu a tento víkend pozvali na tréning aj nás. Dohodli sme sa s Mirkou, že keď bude pekne prídeme s Kristínou a Sašou na tréning už v sobotu. Slniečko svietilo takže sme na obed vyrazili aby sme boli o druhej na cvičáku. Zvítali sme sa s miestnymi, povyťahovali celú dráhu a spolu s Kristínou povymýšľali parkúry. Behalo sa super, bolo sucho a aj trávy bolo po krátkej zime dosť. Zatrénovali sme si teda super, psy sa ponaháňali, my sme pokecali, proste pravá pohoda. Skončili sme až keď nám už začínala byť zima okolo piatej. Odložili sme prekážky a vybrali sa k Mirke kde sme spali. Ja som bola taká odvážna, že som sa zviezla s čerstvou vodičkou Miri xixi, ale nie až na parkovanie, ktoré iste čoskoro vymaká šoféruje super. Prišli sme k nim, zložili sa, prezliekli do niečoho necvičákovského a vydali sa von najesť. Sadli sme si do veľmi príjemnej pizzerie a dobre sme sa napapali. Na zákusok sme šli naspäť k Mirke keď už jej mama kvôli nám piekla, a že bol naozaj výborný. Doma sme si spravili perfektný video večer, pozerali sme si staré agility nahrávky keď sme všetky ešte len začínali behať. Smiali sme sa dlho do noci. Ráno sa nám síce ťažšie vstávalo, keďže sme mali byť už o ôsmej v hale ale stálo to za to. Mirka nás zaviedla k naozaj krásnej, novej, čistučkej konskej hale. Otvorili sme konský prepravník a povynášali prekážky. Postavili sme si pekný, behavý a technický jumping. Aminke tento pieskový povrch ako som už zistila na EO sedí a veľmi sa z neho tešila. Naháňala sa so všetkými čo sa na to len trochu dali nahovoriť a po dráhe lietala ako vystrelená z dela J V hale sa trénovalo naozaj super, škoda že takú nemáme aj niekde bližšie, ale veď neskôr možno aj to bude. Po tréningu, keďže vonku bolo krásne sme sa šli ešte prejsť po peknom okolí. No a potom nám už nezostávalo iné ako sa poďakovať a rozlúčiť. A týmto by som sa ešte raz za mňa aj za Aminku poďakovať Mirke aj celému klubu za úžasný víkend. ĎAKUJEME!
1.-2.3.2008 Pretek Třebíč
Konečne zas nadišiel ten čas a my sme vyrazili po dlhej zimnej pauze a pretek. Tentoraz bol ten vyvolený Třebíč. Sobota bola veľmi
Víkend 29. - 30.3.2008
Konečne prišiel víkend a s ním aj krásne počasíčko. V sobotu sme sa s babami rozhodli že psíkov necháme oddychovať a my sme išli naháňať kondičku. Vzali sme si korčule a vyrazili na Petržalský okruh. Petržalský okruh je Kristínin výmysel a znamená cestu od nás na hrádzu až po Rusovce a naspäť okolo Draždiaku domov. Po zime sme si teda fakt dosť mákli a boli sme príjemne unavené. Večer sme uzavreli v pohodke v krčmičke. No a v nedeľu sme sa vybrali na návštevu do Nitry. Mirinda s kamarátmi nás už čakali na cvičáku. Zvítali sme sa, zložili a dali sa vykladať dráhu. Trvalo nám to dlhšie lebo sme stavali dve dráhy, jednu na running a jednu klasickú. Trénovali sme hlavne zóničky a sťahovačky, ale aj rozlišovačky. Super sme si zabežkali, potrénovali, pokecali a povymieňali skúsenosti. Trosku sme sa aj poopaľovali a pofotili. Skrátka sme si spravili pohodový víkend s kamarátmi, kde sme si zamakali a zároveň aj oddýchli.
Seminár s Polonou Bonač
Seminár sa konal od piatku do nedele na cvičáku v Nitre. Takže sme v piatok predobedom plní očakávania vyrazili. Už som sa tešila na plno kamarátov ktorých som takmer celú zimu nevidela. Postupne som sa zvítala so všetkými Polona s Miškou sa vrátili z vychádzky a mohli sme začať. Seminár viedla špičková slovinská trénerka Polona Bonač a o preklad sa nám čo nevieme dosť dobre po anglicky postarala Miška Mračka. Najprv prišla teoretická časť o motivácii psa či už takého čo sa mu veľmi nechce alebo takého čo sa dá na parkúre ťažšie zvládnuť. Potom nám Polona postavila dráhu, aby si každý tým pozrela zvlášť a ohodnotila tak súhru medzi psovodom a psom a ich štýl behu. Dozvedela som sa že Aminka je veľmi šikovný a rýchly pudlík, s veľmi dobrým štýlom behu aj skoku. Bohužiaľ má na tak malého psíka obrovské oblúky takže zbytočne strácame veľa času. No určite na tom budeme pracovať ;-)V sobotu ráno sme
Tréning Trnava Od trnavákov som dostala pozvanie prísť si zatrénovať k nim na cvičák. Samozrejme som to využila a aj s Kristínou sme si dohodli termín na 1.mája čiže sviatok práce sme oslávili prácou sa sebe a na našom vedení psa na parkúre. Výborné bolo že nakoniec sa k nám pridala aj Miša, ktorú som nahovorila aby nám viedla celý tréning. To čo som sa teoreticky naučila pred dvoma týždňami na seminári teraz som uvádzala do praxe. A že nás Miša dobre popreháňala xi, ale už sme to potrebovali. Dúfam že jej cenné rady budem vedieť využiť aj na preteku J Miša nám postavila pár sekvencií aj parkúr. Zabehli si si aj my tri aj trnaváci a Tonko a Zuzka sa prizerali a pozorne počúvali. Bolo to fajn popoludnie, dúfam že si ho čoskoro zopakujeme.
Kamenný mlyn 7.-8.6.2008. Aj keď mi možno mnohý nebudú veriť na preteky na Kamennom mlyne som sa tešila. A mala som aj prečo, atmosféra bola super, rozhodcovia Peter Kindle, Bern Hüppe a Tomík perfektný čo samozrejme znamená že aj parkúre boli pekné, rýchle a technické. Darilo sa nám, no dá sa povedať že dobre keďže zóny na kladine nemáme dotrénované. Inak som spokojná, Aminka behala zase ako strela čiže aj z pekného disku som mala radosť. Počasie nám napriek predpovediam prialo, takže sme sa nielen opálili ale večer sme mohli aj grilovať. No slovom vydarený vikend, budúci rok pôjdeme zas.
Tak sme sa s babami rozhodli zavítať zas raz k susedom a vybrali sme si Ostravské Třebovice. Keďže je to z Bratislavy dosť ďaleko a prezentácia bola už od siedmej tak sme sa veľmi tešili keď nás Janka v piatok prichýlila. Urobili sme si babský večer a šli spať neskoro, čo sme samozrejme ráno o piatej, keď začali zvoniť všetky budíky naraz oľutovali. Nalodili sme sa do áut a vyštartovali. Ostravu sme našli, no nájsť Třebovice bolo už ťažšie, ale po menšom blúdení sme to nakoniec našli a tesne sme stihli aj prezentáciu. Prekvapil nás veľký udržiavaný cvičák s krásnou trávičkou, kantínou aj s toaletami a sprchou. Len čo sme sa rozložili začalo sa behať. Postavené boli dva parkúre takže to rýchlo odsýpalo. Na jednom parkúre sa činil Tomík a na druhom úžasný taliansky rozhodca Sergio Ascenzi. Veľmi sme sa všetci tešili hlavne z toho že sa nielen bežali štyri behy denne ale ten beh navyše aj v sobotu aj v nedeľu bol jumping špeciál. To špeciál znamenalo to že bol extra behavý a rýchly čo sa nám všetkým tým čo nemáme dokonalé zóny páčilo. S Aminkou sa nám tento víkend priam extrémne darilo, umiestnili sme sa v siedmych behoch z ôsmych. Ale najväčšiu radosť sme aj s Kristínou mali z poslednej obhájenej trojky, takže máme až do začiatku nového roka pokoj. Zvládli sme to za necelé štyri mesiace. Bol to naozaj vydarený víkend za čo vďačíme nielen perfektnej domáckej atmosfére pretekov ale aj super rýchlym parkúrom, naozaj bohatým cenám, výbornej kantíne, rýchlo kurzu taliančiny od Sergia a Tomíka, tete v tescu čo nám nechcela predať pivo, ucholákom v stane, krásnej prírode na ceste domov a aj čerešniam od mamy Antalovej xixi Budúci rok sa tešíme znova a možno ešte v hojnejšom počte ;))
European Open Gelchenkirchen 2008 Konečne je to tu a my sme sa dočkali najväčšieho preteku v sezóne majstrovstiev Európy v nemeckom Gelchenkirchene. Škoda len že s príchodom víkendu do Európy zavítalo aj daždivé počasie. To síce trochu ovplyvnilo atmosféru pretekov ale nedá sa nič robiť, behať treba aj keď prší.
Skiperáci nám opäť raz na pretek objednali krásne počasie takže sme sa mali na čo tešiť. Do programu boli zaradené aj dve hry čomu sme sa najprv tešili ale v tom teple je tých 5 behov naozaj dosť ale zvládli sme to.My s Ami sme vyhrali jednu hru v sobotu a jednu v nedeľu.Okrem toho bol program klasický. Začínalo sa openom kde sa nám hneď na začiatku podarilo vďaka mojej grambľavosti diskvalifikovať. Ale inak to bol beh veľmi pekný, zóny ukážkové takže sme odchádzali spokojné.Potom nasledovala skúška ktorú sme zabehli krásne na prvé miesto.Na sobotnom jumpingu som sa to zase rozhodla Aminke pokaziť a vyrobila som na konci dráhy odmietačku na skočke. No má to so mnou ťažké ;-))V nedeľu sa nám darilo ešte viac a za celý deň nám ušla len jedna zónička keď nám rozhodkyňa zákerne postavila dva krát kladinu. Prvý krát krásna zóna ale druhý už sa nepodarilo. Nevadí máme toho ešte veľa trénovať.A potom už sme zabehli len čistú SA3 na druhé miesto a jumping na 1.miesto.Čiže v podstate úspešný víkend kde sme si zabežkali, poopaľovali miestami až upiekli a hlavne pokecali s kamarátmi a cítili sa dobre.
Na tento tábor sme sa veľmi tešili. Vyrazili sme už v piatok na obed. Cesta prebiehala v pohode až kým nás skvelé navigačne zariadenie zaviedlo miesto na hranice do lesa, asi si myslela že to bude skratka xixi a možno by aj bola, ale radšej sme to neskúšali. Museli sme sa otočiť a po starom sa popýtať domorodcov kadiaľ. Konečne sme dorazili na miesto, zvítali sa s opavákmi a postavili stan. Veľmi sme sa s Mirkou potešili rozdeleniu tréningov, boli samozrejme rozdelené podľa veľkostnej a výkonnostnej kategórie, ale najlepšie bolo to, že prvý tréning sme mali až o jedenástej a ďalší o šiestej čiže výborne rozdelené. Kočky Ivana s Peťou také šťastie nemali, začínali už o šiestej.A to že sa začína o šiestej sme všetci zistili hneď v sobotu ráno, keďže stan sme mali postavený prakticky na parkúre. Ale to nás neodradilo a zostali zahrabaní v spacákoch až do ôsmej, potom sme vyvenčili, v pohode sa naraňajkovali a sledovali čo nás asi čaká na tréningu. Už vtedy sme videli, že to bude niečo úplne iné ako to,na čo sme boli zvyknuté. Doobeda sa väčšinou trénovali openy a poobede jumpingy. Na našom tréningu nás bolo sedem smajlíkov a behali sme sekvencie asi cca hodinu a na záver väčšinou celý parkúr. No výsledok bol ten že hneď po prvom tréningu som cítila že z toho bude svalovica. Po tréningu som ešte šla na malú prechádzku s Ami nech vychladne a potom šup do domčeka v chládku. Keďže jazero je tam kúsoček peši, poobedia sme trávievali tam, voda bola úžasná. Potom rýchly obed , chvíľka oddychu a zas na tréning tentokrát jumpingový. Po sprche sme trávievali večer rozhovormi a popíjaním s opavákmi. Bolo to naozaj fajn. Takto nejako to vyzeralo po celý týždeň, až na stredu keď bolo voľno až do večera, ktoré sme využili na nákupy a prechádzku po meste. Na večer nám opaváci pripravili hru a pretek za umelého osvetlenia. Hra bola veľmi jednoduchá hlavne pre takého aportéra ako je Amucha. Bola postavená rovinka z dvoch tunelov a troch skočiek a na konci za posledným tunelom bola misa s loptičkami. Princíp bol ten čo najrýchlejšie dobehnúť k mise samozrejme cez prekážky, vziať aportík, /keď to nezvládal pes musel ísť pániček na štyri vziať loptu/ a utekať naspať do cieľa. S Aminkou sme bežali tri krát a nakoniec sme to vyhrali ;)) Pri večernom parkúre sme už toľko šťastia nemali, keď máte tmavého psa určite viete ako sa s ním behá za umelého osvetlenia, no proste zle a podarilo sa mi môjho milého psíka poslať rovno do disku lebo som si myslela že je niekde úplne inde xixi. Ďalšie dni už prebiehali podľa zabehaného scenára a my sme boli čoraz unavenejší a občas už bol aj nejaký natiahnutý sval a samozrejme ani svaloviciam sme sa nevyhli. No mákli sme si dobre ale iné sme ani nečakali a boli sme tomu veľmi radi. Už sa tešíme na ďalší rok snáď sa nám opäť podarí sa zúčastniť.
Majstrovstvá Slovenska sú, alebo by mali byť vrcholom sezóny každého slovenského pretekára. Bohužiaľ aj keď sa organizátor snažil udržať pretek v tej kvalite na ktorú sme zvyknutí s atmosférou sa nepodarilo urobiť naozaj nič.Na šmykľavý koberec sme si už všetci zvykli, alebo sme s ním aspoň rátali, ale tiež sme boli zvyknutí aj na podstatne väčšiu pretekársku základňu a tým aj väčšiu konkurenciu. Lenže tento rok boli majstrovstvá uzavreté pre zahraničných pretekárov a tým že nás tam bolo tak málo pretek, že pripomínal skôr regionálny ako vrchol sezóny. Ako keby to vedeli aj diváci tento rok ich bolo veľmi málo. Nám s Aminkou sa tiež veľmi nedarilo aj keď sme sa snažili. Hneď v prvom jumpingu jednotlivcov bol postavený trojskok a Ami bohužiaľ spravila rovnakú chybu ako aj na EO a to že jej nevyšiel krok a strednú skočku podbehla, čiže nás to stálo 5 trestných bodov za odmietačku a ešte obrovskú časovú stratu. Tým sme boli v jednotlivcoch prakticky odpísané, ale snažili sme sa ďalej.Lenže potom prišiel open družstiev a aj mne aj spolubojovníčke Mirke sa podarilo si spraviť zlú obhliadku. Neviem ako sa to podarilo, že nám na dráhe vôbec nechýbal slalom a ďalšie dve prekážky, ale stalo sa a aj keď sme sa obidve snažili podarilo sa nám akurát tak disknuť. A aby toho nebolo málo diskla sa aj Lenka a to je u nej naozaj rarita. Zachránil nás starý dobrý Waldi, ale to už nám veľmi nepomohlo ;)))Takže takto “zdarné” sme zakončili sobotu a išli radšej domov, ani nie tak si oddýchnuť ako skôr povodiť našu Mirku po meste. A už tu bola nedeľa a jumping družstiev, ten sme zabehli krásne čisto, ale keďže sme štartovali z posledného miesta zo soboty už nám to moc nepomohlo. Ale aspoň dobrý pocit z pekne zabehnutého parkúru.Za chvíľu tu už bol open jednotlivcov s ktorým som veľmi spokojná, zabehli sme ho len s jednou odskočenou zónou na áčku ktorá bola viac moja ako Aminkina. Ale aspoň finálové behy už aspoň mali akú takú atmosféru a my sme držali palce hlavne Mirke ktorá štartovala z prvého miesta a všetci sme videli, že je veľmi nervózna. Ustála to veľmi dobre, len škoda že jej Belloneska odskočila zónu na kladine, bola by prvá. Nevadí veď budúci rok budeme mať možnosť sa znovu “pobiť” a dúfajme že to bude za hojnejšieho počtu a možno aj na lepšom povrchu ako doteraz. Veď všetci a všetko sa musíme snažiť stále zlepšovať. Každopádne Mirke aj s Aminou gratulujeme k titulu Vicemajster slovenskej republiky.
Tak a máme za sebou najzábavnejší a myslím že nielen môj najobľúbenejší pretek Noční Hrátky v pražských Komořanech.Toto bol 14. predposledný ročník a znovu stál za to. Pre mňa je obľúbený nielen preto, že sa tu každoročne stretne celá naša pudlia rodinka, ale hlavne preto, že sa tu nebežia len obyčajné behy. Pri tých obyčajných sa treba prebojovať do finále jednotlivcov ,družstiev, dvojíc, klubov a ďalej sa beží závod plemien, fien proti psom a nemôžeme zabúdať ani na Charlieho charitatívny beh, na behy našich najmenších a určite budúcich agilitákov a samozrejme na nezabudnuteľný karneval.A ako sa darilo nám s Aminkou? No tradične sme nezačali nijako slávne ;)) V piatok sme sa vydiskovali všade okrem Ivetinho jumpu, ktorý sme vyhrali a vďaka nemu sme postúpili do finále jednak dvojíc a jednak jednotlivcov. Proste si vieme vybrať ktorý beh vyhrať xixi. No a večer začala tá pravá zábava v znamení, dobrého jedla, kamarátov, spišskej hrušky a ...tak ;)))
Ráno sme boli radi, že môžme zostať trošku dlhšie v spacákoch, pretože sme mali nielen náročný večer, ale s Aminkou aj náročnú noc. Ami sa totiž ponerila a v stane zožrala všetko čo našla. Začala salámou a dojedla sa Bríziními granulami, čiže jej bolo celú noc zle a na druhý deň sme museli sklamať všetkých záujemcov o Charlieho beh, lebo Ami bola opuchnutá ako sud.Ale do večera odpuchla a bola pripravená na finále. My sme začali z finále dvojíc kde sme bojovali spolu s Mirkou v dresoch Malina from Miami. Parkúrik to bol pekný, ale bohužiaľ Bellonke spadla jedna tyčinka. Nevadí nabudúce to iste vyhráme J Potom už nasledovalo finále jednotlivcov, ktoré sa nám podarilo vyhrať a obhájiť tak minuloročné víťazstvo. Aminkina mama Šeredka a moja kamarátka Monika boli tretie z čoho mám naozaj veľkú radosť. Ešte raz gratulujeme!
Finále klubov, kde bola naša kapitánka Hela bolo naozaj super vyšpekulované, škoda že sa nakoniec nevydarilo. V nedeľu nás čakali iba dva behy. Závod plemien kde sme bojovali rodinka proti sebe. Aminka mala skočenú zónu na kladine a pudle nakoniec vyhral najmladší člen našej rodiny, brácho Jack. Super len tak ďalej. A už nám zostával len posledný beh a to závod fien proti psom. V ňom sa nám podarilo excelovať a vyhrať nielen najlepšiu fenu, ale Aminka bola aj absolútne najrýchlejší pes v tomto behu, čo znamená že predbehla nielen všetky rýchle šeltie ale aj borderky ;))) super.Takže takto zdarne sme ukončili ďalšie hrátky v poradí a už teraz sa veľmi tešíme na tie nasledujúce.
Preteky keď netreba vstávať ešte pred dlho pred sliepkami mám najradšej. A taký bol aj pretek u nás v Bratislave na športovom areály Lafranconi. Ráno to vyzeralo všelijako, trocha aj spŕchlo ale nakoniec sa počasie umúdrilo a vyslalo aj zopár slnečných lúčov. Behalo sa úplne najlepšom povrchu, na umelej tráve ktorá je dobrá nielen pre psovoda ale hlavne pre psa. Celé nám to pískal Pali Vakonič, čo znamenalo že parkuri vôbec neboli ľahké. Začínalo sa openom, parkúr bol pomerne ťažký. Zabehli sme ho síce v najlepšom čase, ale Aminka sa moooc ponáhľala na kladinke čiže nám ušla jedna zónička.Aj tak to stačilo na zemiakové miesto.Nasledovala skúška, Pali postavil celkom peknú pastičku a my sme sa krásne chytili xixi, aspoň vieme čo treba trénovať a kde nevystrkovať zbytočne pacičky.No a na koniec soboty už zostával len obľúbený jumping. Tam som trochu zaexperimentovala a využila letného tréningu u Martiny W. a vyplatilo sa, vyhrali sme ;)) Nedeľa nás už od rána vítala krásnym počasím a hneď aj lepšou náladou.Behalo sa v tom istom poradí ako predošlí deň, čiže začínal open. Dráha bola dosť ťažká, veľa týmov malo odmietačky alebo rovno disky. My sme to zabehli pekne, Aminka si aj spomenula ako má zbiehať po kladina, tento krát nás ale nožičky neposlúchli na áčku, čo nám stačilo na 5. miesto. V skúške už klasický čistý disk, pri ktorom si trieskať hlavu môžem len a len ja, keďže Aminka len poslúchla. Veď vlastne ako vždy ;))Nasledoval jumping ktorý sa nám všetkým ohromne páčil. Bola to len taká trošku zamotaná rovinka, čiže človek musel makať od začiatku až do konca. Zabehli sme to čisto ale doplatili sme na moje pomalé nožičky. Hans nám dal presne 7 stotín ale predsa čiže sme skončili na peknom druhom mieste. Ale prvé miesto v sobotu a druhé v nedeľu stačilo na to aby sme vyhrali Najlepšieho skokana, takže sme sa zas pýšili šerpou xixi a aj inak ma ceny tento rok potešili. Niežeby poháre boli zlé, ale utierať z nich prach je už horšie, čiže ma kávovar, dáždnik, ruksak a iné drobnosti potešili a o rok sa na umelú trávu teším určite znovu
Tomíkové preteky sú vždy super, takže sme rozhodli ísť aj napriek tomu že bola už celkom zima.Tento krát sme sa podujali aj pomáhať, takže sme už o pól ôsmej ráno stáli na pľaci a hmla sa nám plazila okolo členkov. Niekto kolíkoval, niekto nosil prekážky a my sme nosili stoly a pripravovali prezentáciu. Všetko išlo ako po masle takže za chvíľu sa už behalo. Pískali nám to dvaja TG a to Tondo Grygar a Tomík Glabazňa. Parkúry boli ťažké, ale pekné a dosť som si to užila. Prvý open staval Tomík a všetko by bolo okej keby som stihla obhliadku. Lenže stihla som si to len dva krát prejsť takže som bola rada že som si to ako tak zapamätala a tak to aj vyzeralo. Znamenalo to pre nás skočenú zónu na kladine a síce dobrý nábeh ale hneď aj výbeh zo slalomu. Trojková skúška nebola ani taká ťažká ako skôr náročná na rýchle reflexy a nám sa podarilo síce spraviť ukážkovú zónu, ale hneď po nej skočiť skočku mimo poradia ;)) Jumping ktorý nám postavil Tondo bol veľmi pekný a veľmi som sa na neho tešila. Mal veľmi zákerný začiatok ako pre rýchlych psov, tak ešte zákernejší pre tých ktorý nemajú odloženie. Išla sa rovinka a následne sťahovačka od ďalšej skočky na inú a okolo hop. Toto všetko sme s Aminkou zvládli, ale tak sme sa sústredili na ten začiatok, že sme to pokazili úplne inde a spravili sme totálne začiatočnícky disk. Nevadí večer sme si užili aj tak. Spali sme v Kamínkach kde majú naozaj super reštauráciu, kde sme sa dobre napapali, dali si hrušku s hruškou a výborne si pokecali. Keďže náš záchranca Martin nám doniesol prenosný radiátor ani sme v noci nepomrzli a ráno v hmle takej, že sme nevideli na dva metre, sme mohli opäť nastúpiť plný síl. Nedeľa bola pre nás úspešnejšia. V opene sme s jednou chybičkou ale s najrýchlejším časom skončili druhé. Skúšku sme zabehli naozaj pekne, ale skočená zóna na áčku nás odsunula ďaleko dozadu. A jumping sme s prehľadom vyhrali a tým aj nedeľný súčet open, jumping. Odchádzali sme teda s dobrým pocitom a už teraz sa tešíme na ďalší Tomíkov pretek.
V sobotu sme sa skoro ráno vydali na letných gumách na adrenalínovú cestu do Motešíc pri Trenčíne.Preteky sa konali v konskej hale s perfektným povrchom, ktorý sa Aminke úžasne páčil, čo sa podpísalo aj na našich výkonoch.Tento krát nám pískali Tondo Grygar a Pali Vakonič, obidvaja veľmi pekné parkúriky. Začínalo sa openom od Tondy, parkúrik to bol pekný, lenže ja som nejako nepočítala s tým že Amucha bude taká nabudená tým povrchom. Takže sme sa tam trošku motali, ale ostatný sa buď motali viac alebo porobili chyby a nakoniec sme to vyhrali. Jumping od Palina bol hlavne na konci mimoriadne behavý, keďže Miša mi prehovorila do duše, nech zamakám a vediem ho celý po ľavej ruke. Trochu som váhala lebo Mirka sa presne takto diskla, ale nakoniec som sa vybudila a dala na ňu a podarilo sa. Vyhrali sme a tento krát v najlepšom čase. Dnes už zostávala nám zakliata skúška A3. Dráha bola znovu od Tondy a veľmi sa mi páčila.On mi tvrdil, že to nedám ;)) ale dali sme ju, síce z maxi odskokom z áčka pod ktorým trčal tunel ale predsa. Stačilo nám to na tretie miesto. Spokojné z výkonmi sme odchádzali, tešiac sa na dobrú večeru, tequilku a výborný film a spoločnosť ;)) Nedeľa začala v podobnom duchu, vonku bolo ako v rozprávke o Perinbabke a v hale sme začínali opäť openom, tento krát od Paľa Vakoniča. Na nedeľu sa asi naši rozhodcovia lepšie vyspali, lebo dráhy boli podľa mojej mienky podstatne ťažšie ako v sobotu.Ale zvládli sme to, až na odskok z hojdy. Škoda inak nám to vyšlo a získali sme 2. miesto v najlepšom čase. Jumping od Tondy bol úplne zákerný, keďže po rovinke sa bolo treba trafiť medzi dve za blízko za sebou postavené skokovky, potom to celé obísť a skočiť zas dovnútra. No ale túto pasáž sme nakoniec zvládli bez problémov. Museli sme však urobiť show na konci dráhy, keď som sa pred koncom dráhy zbytočne otočila a ocitla sa tak pred skočkou že som ju skoro skočila sama xixixi a aby toho nebolo málo, tak Amina si chytila peška a keďže ja som sa ešte túlala po dráhe tak s ním fičala za mnou a začala sa s ním jašiť na dráhe. No ale šak aj sranda musí byť ;))aj s týmto spestrením sme to ustáli na tretie miesto. Celé sme to ukončili povestnou skúškou, kde už bola Aminka taká rozjašená že mi najprv skočila kladinu, potom áčko a nakoniec aj hojdu, tam mi už došla trpezlivosť a pekne som ju na tu hojdu vrátila, čo znamená samozrejme disk. Takže sme mali za sebou zase jeden veľmi úspešný pretek a odnášali sme si krabicu plnú cien a dve prvé, jedno druhé a jedno tretie miesto nám zabezpečilo celkového víťaza a k tomu krmivko a krásnu napodobeninu hojdačky.Dúfam že nám táto forma vydrží a nabudúce to už bude aj so všetkými zónami ;))
Všetkým prajeme krásne a pokojné sviatky
|
9. - 10.2.2008 Výlet do Nitry
zábavná ale skôr asi pre Aminku, ktorá bola ako neriadená strela ;)) Nevadí zatlieskali sme aspoň Kristíne ktorej sa podarilo niečo vyhrať aj s Biskom aj s Waldim. No a potom sme sa už len zbalili a vyrazili sa ubytovať do Trnavy pri Třebíči. Áno aj naši susedia majú svoju Trnavu a práve tam sme bývali. Tešili sme sa lebo nás čakal perný večer. Rýchlo sme sa osprchovali, prezliekli a vyrazili sa najesť. Našli sme veľmi peknú reštauráciu s milou čašníčkou a dobre sme sa napapali a rozobrali prežitý deň a plán nastávajúceho večera ktorý sa mal len začať. Aminka s Bissom totiž slávili svoje narodeniny. Aminka štvrté a Bisko tretie. Takže sme rýchlo dojedli a ponáhľali sme sa za psíkmi na oslavu. Najprv pretože hafani boli už hladní sme rozkrojili tortu. Niektorý /nechcem bonzovať ale Bisko ;))/ si zobli ešte pred rozkrojením a zase poniektorý skoro ani neverili vlastným očiam že dostali takú dobrotu a bojovali so svojou miskou trošku dlhšie. Ale myslím že žiadny sa nedal zahanbiť. No a potom sa už pripravovala oslava aj pre nás a krájal sa aj výborný punčový rez, nalievalo alko aj nealko. Skrátka bavili sme sa. Druhý deň sa nám síce nechcelo vstávať ale vášeň k agility zase raz zvíťazila. Aminka už behala trošku ukáznenejšie a nakoniec sa nám niečo aj podarilo zabehnúť. Tešila som sa najmä z druhého miesta v skúške A3 v ktoré som po minulom dni ani nedúfala. Skrátka bol to zas jeden s krásnych agility víkendov a aj keď nebol práve s tých najúspešnejších stál za to.
pokračovali ďalším parkúrom kde sme riešili zas ďalšie problémy našich behov.Poobede začalo pršať, schovali sme sa pod strechu a spravili sme si vyčerpávajúcu teoretickú časť o spôsoboch tréningu od zhadzovania, cez oblúky až po zóny.No a keď prestalo pršať pokračovali sme v trénovaní.Po skončení tréningu sme sa šli osprchovať a najesť a potom sme s Miri, Ľudkou a Luciou vyrazili do ulíc nočnej Nitry. Najprv sme si zašli na výborný zmrzlinový pohár a nakoniec sme zakotvili v Mirkinom obľúbenom podniku na tequile. Samozrejme sme to nijako nepreháňali keďže nás ešte čakal jeden náročný deň.Prišla nedeľa a sňou sekvencie, doobeda zamerané na oblúky a poobede na otočky. Teória bola vlastne počas celého dňa, divím sa že Polona s Miškou neochripeli xixi.Aby toho nemali málo ešte sa pridala teória o príprave na pretek a samotnej príprave pred behom.Potom nám zostalo ešte trochu času tak nám Polona predviedla teóriu v praxi pri učení hojdačky a slalomu.A nakoniec nám už nezostávalo len sa rozlúčiť, poďakovať a pomaly sa porozchádzať domov.Seminár to bol naozaj úžasný, veľmi sa mi páčil a určite si ho zopakujem ak bude ešte možnosť.
Cup Mánia 
Třebovická Laťka
V piatok sme sa zaregistrovali, dohodli si partiu na tréning keďže bol platený, ale povedali sme si že sa to oplatí trochu psy prevetrať a ukázať im prekážky. K mojej radosti Ami nemala s ničím problém, aj zóny mala bezproblémové. 
V jumpingu sa ukázalo že asi málo trénujeme dvojitý skok a trojskok, lebo Aminke tam nevyšiel krok dvojitý zhodila a keďže to boli tyčky veľkosti konských kavaliet tak sa jej vôbec nedivím že potom nezvládla trojskok a jednu z tyčiek podliezla čo samozrejme znamená odmietnutie a veľkú stratu času keďže bolo treba opraviť až tri prekážky.
Hneď ráno sa be
Prázdninové derby Blatné 
Tábor Opava
MSR
VIDEJKÁ: 
Noční Hrátky 2008 
Po všetkých týchto na hlasivky náročných behoch sa znovu rozbehla zábava o ktorú sa postaral Láďo s hudbičkou, ale aj holandský rozhodca Kees Stoel, ktorý sa naozaj dobre bavil xixi
Agility Fest
Chvalnovská pohodička
22.-23.11. Eurocup
