Moje pudlíky z Elita Triumphans

27. - 29.10.2007 European Open Taliansko

Išli sme, prišli sme, výborne si zabehali, vyhrali sme a spokojne odchádzame smer talianske more ;)) 

18. - 19.8.2007 XII. Majstrovstvá Slovenska

Opäť raz prešiel rok a nastal čas pre majstrovstvá Slovenska. Tak ako každý rok aj teraz sa konali na Inchebe. Rozhodcami tento rok boli Bernhard Hüppe a Lenka Pánková. V sobotu sa začínalo jumpingom jednotlivcov od Lenky Pánkovej. Bol to behavý parkúr  a miestami som mala čo robiť aby som Aminke stačila ale nakoniec sa nám ho podarilo vyhrať. Ako druhé sa v sobotu behali družstvá. Tento rok sme boli čisto pudlie družstvo a stretli sme sa tam ja s Ami, Sofia Polanská s Tami a Renáta Kráľová s Fibi. Renče aj Sofke sa v agility darilo a dobehli čistý parkúr, zato my s Ami sme také šťastie tento krát nemali. Dobehli sme nielen s chybou ale aj s odmietačkou. Ale nakoniec sme ustáli 2.miesto. Takže tak vyzerala naša v podstate úspešná sobota a my už sme sa tešili na nedeľu. Ráno sa začínalo jumpingom družstiev. Tento krát sme aj ja aj Renáta zabehli čisto ale Sofia sa nanešťastie diskla takže sme spadli na 5.miesto a celkovo sme skončili tretí. Tešíme  sa je to náš prvý úspech na MSR. A potom sa už staval agility jednotlivcov. Tak ako včera jumping aj dnes jednotlivcov pískala Lenka Pánková. Štartovalo sa v opačnom poradí a keďže sme boli s Ami po včerajšku prvý prišli sme na radu ako posledný. Celý parkúr sme zvládli bez nejakých veľkých problémov a už sa zdalo že to máme vo vrecku keď nám spadla predposledná tyčka. Keďže Aminka zhadzuje naozaj minimálne bola to jednoducho smola. Posunuli sme sa na 7.miesto a celkovo sme skončili 5. Myslím si že to bol celkovo úspešný víkend a tešíme sa zas o rok.

31.8. - 2.9.2007 Noční Hrátky

Náš asi najobľúbenejší pretek Noční Hrátky sa konajú v pražských Komořanech. Keďže prezentácia a prvé behy sa behali už v piatok, zobrala som si dovolenku a ráno o pól štvrtej sme s takým elánom akým sa len dá tak skoro ráno vyrazili smer Praha. Aby toho nebolo málo piatok sa behalo aj najviac behov. Zaprezentovali sme sa, pomohla som Oľge a Mirke postaviť svoj stan aj keď ja som si tento krát mohla užívať ten komfort a spala som u Aminkinej chovateľky Moniky a užívala si s ňou krásy materstva keďže má polročnú dcéru Elišku. Keď už boli veci vyložené a stany postavené mohli sme začať behať. Prvým sme začínali jumpingom družstiev. V družstve som tento rok nebola tak ako vždy s pudliou rodinkou ale aj tak som pudlom zostala verná aspoň sčasti. Mali sme názov Pedigree 1 a boli sme tam so Sofiou Polanskou s Tami, Renátou Kráľovou s Agil a Tomíkom Glabazňom s Lulou. My s Ami sme zabehli čistý, rýchli parkúr a skončili prvý. Potom sme sa presunuli na vedľajší parkúr a zabehli krásnu, čistú skúšku ktorú sme vyhrali. No ale tu nás šťastie trochu opustilo, lebo v ďalšom behu, jumpingu dvojíc sa Aminka tak ako aj dosť ďalších small psov vrátila z pevného tunela. Asi sa im tam niečo nepáčilo. V dvojici som bola so Sofiou s Tami a tá urobila to isté, takže sme si aspoň nemali čo vyčítať. Ako posledný sa behal open klubov, tam smemali ešte väčšiu smolu a dobehli sme nielen s odmietačkou ale aj so spadnutou skočkou. Už som si myslela že to bude pre dnešok všetko keď som sa ešte nečakane zapojila do karnevalu, ktorý bol novinkou nočních hrátok. Asi ako jediný sme behali v maskách štyria a to ja, Tomík, malá Eliška Laštovková v kočíku a Bellonka Mirky Antalovej. Keď ste ešte neskúsili bežať v gumákoch, s cudzím psom a tlačiac kočík s pršiplášťom v očiach a ešte v ruke držiac pohár plný vody ako štafetu tak vrelo odporúčam. Poviem len toľko že pri predávaní štafety Tomíkovy som bola rada že ten pršiplášť na sebe mám ;-)) V sobotu sme si šetrili formu na večerné finále, takže nás ani nemrzelo že v skúške sme mali chybičku s skončili štvrtý. Po skúške nasledoval Charlieho beh, ktorý behala len Aminka a ja som sa medzitým cvičila v kočíkovaní. Zato Aminka si zabehala viac než dosť. Bežala samozrejme s chovateľkou ako už tradične každý rok a konečne aj dobehli, potom si  Mirka chcela vyskúšať pudlíka a nakoniec borderku vymenila Renáta Libová s ktorou mala Ami úplne najlepší čas. Potom sme si poobede trochu oddýchli a už nás čakal finálový večer. Bežali sa finále dvojíc, družstiev, jednotlivcov a klubov. My sme sa kvalifikovali do finále družstiev kde sme celkovo skončili ako piate družstvo. Potom nasledovalo finále jednotlivcov, tam sa nám naozaj darilo a všetkých small psov sme porazili. Aminke sa v noci behá výborne, len ja som mala trošku problém ju v tej tme vidieť. Nuž čo už keď mám čierneho psa musím s tým počítať. No a  nakoniec malo prísť vyvrcholenie v podobe finále klubov, ktoré sme svorne pokazili. Nevadí skúsime to zas o rok, hlavne že bola zábava v čom sme sa ani tento rok nesklamali a v nedeľu sme behali zachrípnutí od sobotného povzbudzovania. V nedeľu ráno sme už mali nachystaný beh fien proti psom a súťaž plemien kde som súperila s celou našou rodinou, ktorá sa nám každým rokom zväčšuje a dúfam že budúci rok nás bude zase o niečo viac. Tento rok sme vyhrali cenu o najlepšieho pudlíka v kategórii small za čo sme dostali krásny pohár. Noční Hrátky zase ubehli ako voda a nám zostávalo sa rozlúčiť so všetkými kamarátmi a všetkými psími členmi našej pudlej rodinky. Budúci rok máme čo obhajovať takže sa už teraz tešíme.

 9.9.2007 Ister Cup

Ister cup je jeden z pretekov na ktoré netreba vstávať v skorú rannú hodinu, keďže to máme asi 10 minút autom od domu, čo je vítaná zmena.V hale sme sa zložili, zvítali s kamarátmi a zaprezentovali. Náladu mi len trošku pokazilo to že sa opäť raz nemohli dobiehať parkúry po diskvalifikácii pre nedostatok času. Čo už musíme sa snažiť, aby sme sa nikde nediskli. Prvý sa bežal jumping od Michaela Steinera. Celým parkúrom sme prebehli rýchlo a bez chybičky, takže sme sa umiestnili na prvom mieste. Podobne sa nám darilo aj na skúškach od Elizabeth Simonic kde sme taktiež skončili bez chyby na prvom mieste. S agility to ako to už býva skončilo horšie. Na moju radosť sme síce mali všetky zóny, ale Aminka sa na koberci došmýkala v slalome do odmietačky a aby toho nebolo málo tak sa rozhodla aj vrátiť späť z tunela. A potom sa už bežal finálový beh ktorý mohli absolvovať iba plemená psov pre ktoré bol určený, boli to totiž majstrovstvá šeltií, teriérov a psov patriacich do IX. FCI skupiny kam patríme aj my s Aminkou. Tam sa nám podaril pekný čistý disk, nevadí nemusí sa dariť vždy. Celkovo mám z našich výkonov na tomto preteku dobrý pocit a to je hlavné. A možno sa nám budúci rok konečne podarí tento pretek vyhrať.

22. -23.9.2007 Agility Cup Cífer

Cíferčania robili oficiálny pretek po prvý raz  takže som sa na nich aj nové prostredie veľmi tešila. A cíferský nesklamali. Pľac majú super , s veľkým parkoviskom, hotelom aj bufetom a pri venčení sme mohli ísť pozrieť aj koníky. Jediné čo niektoré psíky trošku rušilo bolo to že nám myšky behali pomaly popod nohy, ale aj s tým sa musí občas rátať. Rozhodovanie bola tento krát čisto pánska záležitosť. V sobotu pískal agility a jumping slovenský rozhodca Roman Lukáč a skúšky síce český ale aj tak náš Tomáš Glabazňa. V nedeľu si to vymenili. Parkúry boli technické a zároveň rýchle so skrytými pastičkami. Roman a Tomík sa v obtiažnosti chvíľami priam pretekali. My s Aminkou sme mali smolný víkend ako už dávno nie. Síce kým Ami pracuje tak si myšky nevšíma, ale aj tak nám to tento krát nejako nešlo. Prvý sobotný beh sme síce zabehli čisto a vyhrali , ale ostatné sme kazili jeden za druhým. Nevadí! Atmosféra bola perfektná, ľudia super a o to ide, aby sme sa na pretekoch dobre cítili. No a nabudúce to bude určite lepšie.

9.12.2007 Tréning v Korneuburgu

Celú sobotu som sa už tešila ako si v nedeľu asi po mesiaci konečne potrénujeme. Ráno som vstala do tmy, zobrala už niečo tušiacu Aminku a vyrazila. Najprv som poriadne vymrzla aj so Zuzou na parkovisku, lebo Renča asi 15 minút meškala. Ale aspoň sme sa prebrali a zobudili. Konečne prišla, naložili sme sa a ešte išli zobrať Peťa s Ivetou a zároveň sa stretnúť s Lukáčovcami, ktorí jediní vedeli kde to je. Na hraniciach sa k nám ešte pridal Tomík. Asi po hodinke cesty sme dorazili do Korneuburgu a po chvíľke našli halu kde nás už čakali vysmiatí rakušáci. Priestor na trénovanie majú super, koberec sa vôbec nešmýkal a čo je síce menej podstatné ale aj tak sa cení je že tam majú normálny splachovací záchod a tečúcu vodu. Rozložili sme sa, trochu rozhýbali lebo keďže v noci mrzlo bola tam riadna kosa a už sa staval parkúr. Rakušáci trénovali s nami takže nás bolo dosť, ale chvalabohu majú aj miestnosť s kuchyňou a tam zapálili ohrievač takže my zmrznutí sme čakali v teple. Tréning bol super, jednu dráhu stavala Iveta, jednu Roman a jednu Tomík takže sme sa rozhodne nenudili. Aminka síce behala s menším drivom ako obvikle pretože má zasa falošku ale zóny mala bezchybné a na poslednom parkúre sa už konečne aj poriadne rozbehla.  Zaujímavosťou je že rakúšania nemajú ani jedného malého psa čiže trénovali samé borderky a jeden belgičák. V médiách boli iba Zuza s Larou, Iveta s Orinom  a Oľga s Messíkom. A ja samučká v smalloch, len trošku mi pomáhala Renatina Fíbinka aby som sa vydýchala. Bolo super a myslím, že všetci vrátane rakúšanov si pochvaľovali . Dúfam, že sa to Ivete podarí ešte niekedy vybaviť a týmto by som sa jej chcela aj za nás všetkých poďakovať.