Abeille Elita Triumphans
Úvod |
Reklama verze Business na WebSnadno.cz |
|
NOVINKY! 2009
Zase sme sa s Aminkou flákali a dlho neaktualizovali. Takže aspoň v rýchlosti viac vecí. Najprv boli Noční Hrátky, tam sa nám darilo, mali sme sa výborne ako vždy a aj počasie vyšlo. Tomuto víkendu naozaj nieje čo vyčítať. Povyhrávali sme čo sa dalo, boli sme prvé v behu dvojíc a družstiev ale bohužial už sme to my a naši spolubojivníci nedokázali doviezť do úspešného konca ;) Ale vyhrali sme beh podľa roku narodenia aj súťaž feny proti psom. Jediné čo sa nám tento rok nepodarilo a čo ma trošku mrzí je že sme neobhájili víťazstvo vo finále jednotlivcov. Nevadí skúsime zas o rok. Inak Aminka si v Charlieho behu zabehala s Janou Polákovou, Jitkou Klozovou aj s Tomíkom s ktorím tento beh dokonca vyhrala ;)) Takže Tomík ďalší pes bude pudlík? xixi Videa: budú ;)) Boli sme sa vyvetrať v Tatrách a vyprechádzkovali sa na Chopku a nazbierali plno dubákov. Fotky TU No a nakoniec sme boli v Chvalnove, kde bolo fakt úžasne. Tomík a Mishkom sa prekonávali ale ja som to Amuche kazila a kazila ;)) no čo nemôže sa dariť vždy. Keďže som aj pomáhala nebolo kedy točiť čiže k Pohodičke videá nebudú. Škoda rada by som si tie svoje kiksy pozrela xixi Aminka je 2. vicemajster Slovenska!!! MSR 2009 Tak a máme to tento rok zase za sebou ;)) Síce to znovu nevyšlo úplne podľa očakávaní, ale lepšie ako po minulé roky. Takže v skratke, tento rok sa konečne behalo na normálnom pre psy prirodzenom povrchu, na tráve z čoho sme sa veľmi tešili. Na Šintave bolo super ako vždy, až na to že náš trošíčku predpotopný altánok si postavil hlavu, ale aj s ním sme to vďaka lepiacej páske viac menej zvládli ;)) Behala som aj s mojím želiezkom MA Bisetkom. S touto skvelou šeltinkou sa behalo ako vždy super, síce nám popadali nejaké tyčinky a ušli nejaké zóničky, ale hlavne že sme si dobre zabežkali. Čo sa týka našich výkonov s Aminkou, družstvá ani nebudem spomínať, celé sme to pokazili. Dva disky za jeden pretek sú u nás neobvyklé a že sa to stalo práve v družstvách ma mrzí o to viac a svojim spolubojovníčkam Mirke a Hele sa ospravedlňujem. Varovanie do budúcna, neberte nás s Amuchou do družstva, keď sa veľmi snažíme to nepokaziť väčšinou sa nám podarí pravý opak.No a k jednotlivcom, sobotný jumping bol naozaj ukážkový, bez chyby a zaváhania, síce by sa dali nejaké maličkosti vychytať ale to sa dá vždy ;) V každom prípade sme predbehli celé pole a zvíťazili. O to horšie sa nám ale štartovalo v nedeľu z prvého miesta. Na štart som šla vystresovaná a tak to aj dopadlo...ponáhľala som sa pri hojdačke a Amiška samozrejme nieje na baterky a sama si ju nespraví...čiže 5 trestných a rozlúčenie s Majstrom Slovenska.No ale dva rýchle behy nám tento rok stačili na tretie miesto takže sme druhý vicemajstri. Takže gratulujem všetkým majstrom, vicemajstrom aj druhým vicemajstrom slovenska a už teraz sa teším ako sa znovu popasujeme budúci rok. A tu môžete vidieť ako behá 2. vicemajster slovenska. jumping , open A Bisko. open
Tento pretek bude vždy moja srdcovka. Nezáleží na tom či sa práve darí viac alebo menej, vždy sa na ňom cítim úžasne. Ale je jasné že je vždy lepšie ak sa darí ;)) Tentokrát sa darilo tak napol. Aminka behala krásne, ani zóničky nám neušli, ale nedostatok tréningu sa podpísal na vačších oblúkoch a celkovej nesústredenosti, tým aj menšej rýchlosti, čo nám nestačilo na tie vysnívané vrchné priečky.Najlepšie sme zabodovali hneď v prvom jumpingu jednotlivcov. Síce som ho zabehla v strašnom kŕči a vo veľkej tréme, ale podarilo sa nám ho zabehnúť čisto a získali sme siedme miesto a postup do finále.V opene moja tréma už opadla, ale asi prešla na Aminku, lebo beh to bol rozháraný, nesústredený s odmietačkou na slalome. Ani sme si nestačili poriadne oddýchnuť a už nás čakalo veľké finále. Beh by to bol pekný, keby...proste letím na rozlišovačku bez povelu a Aminka si vybrala zle ;)) nevadí hlavne že mala radosť, ja už menšiu ;)Sobotu sme mali za sebou, už len vyvenčiť, nakŕmiť, dať psíky spať a mohli sme si ísť dopozerať finále. A že sa bolo na čo pozerať. Tomu sa už hovorí agility na profesionálnej úrovni, kam sa my s Amuchou hrabeme ;)) Nedeľu nás čakali družstvá. Aj open aj jumping sme zabehli pekne, čisto, ale ostatným sa už tak nedarilo. Nevadí snáď sa zadarí budúci rok ;) Tak to bolo o agility a teraz o výletoch. Keď sme boli v Holandii nemohli sme si nechať ujsť Amsterdam. Len ma mrzí že sme na neho mali tak málo času. Na toto mesto hodinka alebo dve určite nestačí, tažke dúfam že sa mi tam ešte podarí niekedy vratiť;)Po EO sme sa vydali k Hele a Geertovi domov. Majú maličký domček, pomaly na konci sveta a skoro uprostred lesa. Bola som nadšená ;))S Helou a Mirkou sme sa vydali najskôr do Antverp, kde sme nielen popozerali pamiatky a centrum mesta ale aj povymetali obchody. Druhý deň sme sa s Geertom odviezli znovu do mesta a z nádhernej Antverpskej stanice sme sa vlakom vydali do Brugge. Brugy odporúčam každému kto má rád malebné mestečká s krásnou architektúrou a pamiatkami. Sú proste nádherné. Začali sme romantickou plavbou po kanály, pomotali sme sa po miestnych uličkách, popozerali krásne kostoly a skončili sme v múzeu čokolády. A že tá čokoláda bola vynikujúúúca ;)) výlet sme ukončili vyfintením sa s vecičkami z Nepálu a ešte posledným fotením pri mlyne. Proste super výlet na ktorý sa nezabúda. Chcem sa ešte raz poďakovať Hele a Geertovi za to, že nás nielen prichýlili, ale aj neoblomne kŕmili a robili milú spoločnosť. Fotočky: EO, Holand, Antverpy, Bruggy Videá: jumping individual, open individual, finále, jumping družstvá, open družstvá
Tak po dlhšej odmlke sa posnažím napísať krátky článok, ktorý obsiahne všetko čo sa za ten čas udialo ;)) Prvý v agilitnom poradí bol Kamenný mlyn. Znovu som behala aj s Ami aj s Biskom a darilo sa nám tak striedavo oblačno... S Aminkou sme vyhrali obidva jumpingy a v ostatných behoch sme mali nejaké chybičky, hlavne zóničky nás hnevali. Celkovo sme v súčte skončili na zemiakovom štvrtom mieste.S Biskom sme sa umiestnili v obidvoch skúškach, ale inak nám tyčinky padali jedna radosť, občas sme si nerozumeli, ale celkovo pocit z nášho behania stále lepší a lepší ;))No a pocity z tohto vždy pekného preteku? Jedným slovom zvláštne...Ale zo zvláštnych pocitov z agility som sa vyliečila v Grécku na nádhernom Zakynthose. Dovolenka to bola úžasná, taká na ktorú sa proste nezabúda. Zažili sme toho veľa, od cesty do Kalamaki, cez veľmi zaujímavý výlet na skútri na ktorom sme našli najúžasnejšiu malinkatú pláž na ostrove a náučný súkromný poznávací zájazd s Oxanou až po výlet loďou na nádhernú pláž Navajo, kde som prekonala svoje fóbie a dokonca vylovila kamen ala vajíčko z jaskyne ;)) proste super.No ale treba sa vrátiť do reality a doma nás už čakali kvalifikačky. Tohto roku som opäť dospela k názoru že jeden velikánsky pretek mi stačí a keďže European Open je moja srdcovka ešte podporená tým že sa koná v Holandsku kam som sa vždy chcela ísť pozrieť, rozhodla som sa majstrovstvá sveta odriecť.Ale každopádne kvalifikačiek sme sa poctivo zúčastnili a celkom dobre si zabehali. Trochu ma zarazila atmosféra skoro ako na tréningu, ale možno to bolo pre niektoré tými lepšie. Zase načo sa stresovať už pred majstrovstvami ;))Tak to je tak asi všetko čo sa za ten čas stalo a teraz nás čaká už spomínané EO takže nám držte palce ;))
Tak takýto víkend sme už s Aminkou dávno nemali. Ako niekto poznamenal, zlé sily sa k nám obrátili xixi, ale my sa nechceme vyhovárať, proste sa nám nedarilo.Horšie to je práve preto, že na Šintave pískal Manuel Alff, ktorý bude posudzovať aj majstrovstvá sveta. Ale keďže som pod ním už behala, tak to snáď nebude také zlé a ja verím že to nebolo práve jeho parkúrmi. Presne pre toto sa ale divím všetkým slovenským kvalifikantom ktorý mali možnosť si vyskúšať zabehnúť si jeho parkúry a vykašľali sa na to. Ale to je na každom kvalifikantovi ako sa rozhodne.. Ďalšie parkúry nám posúdili Gabi Steppan a Palo Vakonič. V skratke povedané podľa mojich predstáv sme v sobotu zabehli len jumping od Paľa. Predbehol nás len obávaný Fried Hans so šeltinkou.Nedeľa bola pre Aminku rovnako smolná, ale šťastie sa usmialo aspoň na Bisucha s ktorým som zase behala. To že sme vyhrali jednotkovú skúšku s trojkovým psom by sa dalo považovať za samozrejmosť, aj keď bez akéhokoľvek tréningu ani to nieje jednoduché. O to väčšie bolo moje prekvapenie keď sa nám spolu s Bisim podaril vyhrať aj open, kde sme porazili 39 psov, čo je veľmi pekná konkurencia, hlavne na Slovensku. Takže aspoň Bisi mi zabezpečil lepší pocit ;)) No dúfam že na ďalšom preteku sa bude dariť viac a ja sa budem vyvarovať tých priam začiatočníckych chýb ktoré sme porobili tento víkend.
Prvý máj sme s Miri a psíkmi oslávili cestou do Prahy na Majstrovstvá Pudlov, Šeltií, Kokeršpanielov a Belgických ovčiakov.Ako už tradične na ženu v krabičke sme sa zas raz spoľahnúť nemohli, ale mali sme presné inštrukcie od Moniky a ja som tam už vlastne x-krát bola, ťažké sme ani v Prahe nepoblúdili.Dorazili sme, vystískali sa, psíky sa poskákali, Teska sa pokúsila zbiť Aminku, no proste veeeľa radosti. Spravili sme si fajn večer s malinou, vínkom a kamarátmi, opili sme Moniku ktorá jediná nebehala a už sme sa tešili na ráno.Najlepšie na týchto pretekoch je nielen to že sa tam stretlo plno pudlov, ale hlavne to že zo 6 behov sú 4 jumpingy. Tento rok nám posudzoval Manuel Alff /LUX/ a Tondo Grygar. Hneď ráno začínal Alff pekným jumpom, ale so samou sťahovačkou čo síce nieje pre nás na koberci najšťastnejšie, ale dobehli sme čisto a v najlepšom čase.Potom postavil jump Tondo, tento bol podstatne plynulejší aj behavejší a skončili sme s rovnakým výsledkom ako u Alffa. Prvý a pár stotín po nás znovu Monča Šaling.No a už nám zostával len open ktorý sa sčítaval s nedeľným jumpom čiže vlastne finálový...Ale to by som nebola ja, keby som sa vo finále nediskla ;)) proste celý parkúr bol rozhodený lebo Amiška odštartovala skôr čím ma prekvapila, ale zvládli sme to, potom som sa zabudla otočiť za tunelom čiže Ami mala podstatne sťažený nábeh do slalomu, ale aj to bolo v pohode, no ale osudnou sa nám stala posledná rovinka. Proste som ju vytlačila príliš a Aminka mi skočila skočku z opačnej strany...už som videla ako sa Monika, ktorá na parkúre pomáhala chytila za hlavu, ale už sa nedalo nič robiť, stáva sa. Tak sme to večer oslávili grilovaním, vytešovaním s deťmi, a rozoberaním všetkého možného aj nemožného. V nedeľu sme sa hneď ráno diskli v Alffovom jumpe, Aminka si málokedy postaví hlavu ale tu sa rozhodla že do toho tunela pôjde a skoro mi nohy podrazila jak sa tam rvala a aj sa jej to podarilo xixi.Nedeľný Alffov open bol hodne ťažký, my sme to ustáli celkom v pohode a už nám zostávala posledná rovinka keď po áčku nasledoval kruh a zároveň tak prechádzal pruh svetla od otvorených dverí. Aminka vbehla vlastne do tmy a ocitla sa v železnom ráme kruhu, ktorý predtým asi vôbec nevidela...zasekla sa tam takže som sa po ňu musela vrátiť, čiže odmietačka a 5 trestných.Už zostával len posledný finálový jump a samozrejme keďže nám už o nič nešlo tak to bol krásny čistý a rýchli beh... No ale musím sa pochváliť aspoň Aminkiným bráškom, ktorý vydržal a vyhral celé majstrovstvá pudlov. Ešte raz gratulujem Jani a Orinku ;))) Takže všetky behy kde nám o niečo šlo sme pokašľali, ale aj tak mám dobrý pocit z tohto preteku, koberec sa nešmýkal, rozhodcovia aj pretekári boli kvalitný a atmosféra super. Síce som sa dušovala že nie, že tento pretek je pre mňa zakliaty ale budúci rok som tu zas ;)) Fotočky TU
A je to tu, konečne poriadny pretek, síce sme vstávali s Miri o štvrtej, ale aj tak sme sa tešili. Dorazili sme v rekordnom čase, kým Kristínka sa len zobúdzala, my sme boli už takmer na mieste xixi. Veď s takým autíčkom sa jazdí ;)) Už tradične sme boli na tomto preteku aj pomocníci takže kolotoč sme mali už od skorého rána, prezentácia, kolíkovanie, stavanie parkúru...rýchlo vyvenčiť a šup na prvú obhliadku.Výborné na tomto preteku bolo, že každý parkúr, pre každú kategóriu bol iný a od iného rozhodcu. Podľa mňa, keď je dosť času je to zaujímavý nápad. Prvý bol open small od Aničky Savioja z Fínska. Bol to jednoduchý, behavý open postavený na rýchlosť, ktorý sme hravo vyhrali s veľkým časovým náskokom.Po opene s Aminkou sa pretek stal ešte zaujímavejší, pretože som Kristínke prikývla na to že budem behať s Biskom. Bisi ma má síce rád, ale s tým že s ním budem niekedy behať určite nepočítal xixi a bez toho aby sme si to spolu vyskúšali na tréningu aspoň raz to bolo celkom zaujímavé...Statočne sme sa postavili na štart Tomíkovho openu. Dostali sme sa až po hop, hop, hop a disk xixi ale bojovali sme o dušu, Biskovi trochu trvalo kým sa zorientoval ale nakoniec sme nejako dobojovali.Hneď nato sme sa vrhli na MA1 od Aničky a čuduj sa svete aj keď nám nejaké paličky popadali skončili sme tretí. Nasledovala SA3 a ako vždy keď mi o niečo ide Tondovu trojku sme pokazili a diskli sa.Zato sme si to vynahradili v jumpingu od Tomíka, kde sme mali malú stratu času kvôli dosť veľkému oblúku, keď sme si s Ami dostatočne nerozumeli, ale aj tak to stačilo na druhé miesto, kde nás Martina Konečná predbehla o 20 stotín sekundy ;)) Prvé miesto v opene a druhé v jumpe nám zaistilo víťazstvo v súčte a pekný pohár. Už zostával len posledný beh s Bisom od Tondu. Jump sa nám vydaril s jedinou chybičkou a keby nebolo malého úletu keď sa Biso rozhodoval či bežať so mnou alebo s Bibou ktorá pomáhala na parkúre, bolo by to ešte lepšie. Každopádne to bolo skvelé ukončenie jedného dňa a nás čakala už len dobrá večera a zaslúžený odpočinok. V nedeľu som hneď zrána Amine pokazila open od Tomíka. Tak som sa bála pasce, až som ju zle naviedla do slalomu. Síce najlepší čas aj napriek odmietačke ale trestné body, no čo sa dá robiť.V opene s Biskim som zistila že nemá vysielačky také ako Ami a to nám zabezpečilo ďalší disk. Čo už človek sa učí na vlastných chybách, ale hlavne že Biso sa bavil ;)) V MA1 sme si už pomaly začínali rozumieť, padla jedna tyčinka a na konci sme sa trošku zamotali ale inak veľmi pekný beh. Ukázalo sa to aj na súčte skúšok kde sme vybojovali tretie miesto ;)) SA3 zase raz nevyšla, celý priebeh bol ideálny až na jednu sťahovačku, kde som sa tak snažila stiahnuť oblúk až som ho stiahla bez skočky xixi takže odmietačka a tým zas žiadne body k dobru... Nevadí už tu bol náš obľúbený jumping, ktorý sme vyhrali a nebyť toho že Amucha sa dva krát otočila na opačnú stranu ako mala, nedali by sme druhému 2 sekundy ale ešte viac ;)) aj tak nám tento beh zabezpečil 3.miesto v súčte za nedeľu a druhé v celkovom súčte.Zostávalo už len vychutnať si posledný beh s Biskom. A že sme si ho užili ;)) a zhodili sme len jednu tyčinku.Bol to úspešný pretek pre Aminku a veľmi poučný aj pre Bisíka a pre mňa, snáď si odnášal domov aspoň taký fajn pocit ako ja ;)) Ale agility sviatky ešte nekončia. Veľkonočný pondelok sme trénovali odušu. Ráno sme začali u Aničky a naučili sa skvelú “fínsku” otočku, pokračovali u Tomíka a zapeklitých nábehov do slalomu a skončili u Tondu a kladinovej sekvencii. Nasledoval obed a porovnávanie dojmov. Po obede postavil parkúr Tondo a to taký že sme len prvých desať minút hľadali čísla xixi keď sme sa dostali s Ami na radu prvý pokus bol katastrofálny.Tondo mi nepovedal vôbec nič a nechal ma nech sa poučím z vlastných chýb. Na druhý pokus sa podarilo len s malým zádrhelom pri slalome ktorý sme s Tondom vyladili a tretí pokus bol dokonalý. Ďalší parkúr postavila Anička. Na to aké jednoduché parkúry stavala na preteku tento bol hodne zapeklitý a zameraný hlavne na už spomínanú fínsku otočku. Tak sme si ju vyskúšali v praxi. Nie vždy sa bude dať použiť ale určite ju budem kde tu využívať. No a to už bolo všetko, Tomík síce chcel postaviť ešte jeden rýchly jumping, ale už sme toho mali aj y aj psy tak akurát tak sme sa rozlúčili, poďakovali a pobrali sa domov. Boli to naozaj skvelé a poučné veľkonočné sviatky, pobavila som sa, bolo to super. Moja vďaka patrí Tondovi, Aničke a dvojnásobná Tomíkovi za pretek, tréning a celý tento skvelý nápad. VIDEÁ Ami: OPEN SOBOTA , JUMP SOBOTA , OPEN NEDEľA , JUMP NEDEľA , MA3 NEDEĽA VIDEÁ Biso: OPEN SOBOTA , MA1 SOBOTA , JUMP SOBOTA , OPEN NEDEĽA , MA1 NEDEĽA , JUMP NEDEĽA Seminár 3 rozhodcov: FOTKY
Náš výlet sme zahájili v stredu večer, občerstvením v McDonalde a prechádzkou nočnou Nitrou. Zvládli sme to aj sme trochu poblúdili ;)) a potom už hurá smer Polhora. Dorazili sme o pol tretej ráno a to už padli aj naše plány na jeden drink, len sme sa vybalili a odpadli. Zato druhý deň sme sa s veľkým elánom pustili na túru. A že to stálo za to, pozreli sme si krásnu muránsku planinu a tisovecký kopec, konkrétne náučný chodník Hradová.Pochodili sme po lese, videli tisovecký hrad, ktorý vlastne nieje hrad a hlavne pokochali sa nádherným výhľadom. V piatok už sa všetko točilo okolo Evičky, ktorá oslavovala narodeniny. Hneď ráno sme vyrazili do mesta pre tortu, ale zistili sme že v malom meste zohnať tortu nieje vôbec jednoduché...ale nakoniec sa podarilo aspoň čiastočne. Ešte kým sme začali tú slávu, vydali sme sa na pôvodne krátku, malú prechádzku po okolí. Ona krátka aj bola, ale že bola zrovna malá...vybrali sme totiž jednu zalesnenenú cestičku, ktorá náhle skončila xixi takže sme sa brodili do kopca lesom. Ale nakoniec sa zvážnica predsa len našla, takže potom to už bola len pekná prechádzka a vylihovanie na lúke. Vyprechádzkované sme sa pustili do príprav a potom už nasledovalo len sfukovanie sviečok, búchanie šampanského, grilovanie všetkého čo sa grilovať dalo a večer...v skratke veeeľká zábava. V sobotu sme sa spamätávali, počítali fľaše a v podstate len oddychovali. Malá prechádzka však nemohla chýbať, to by sme tým naším štvornohým miláčikom neurobili.Tentoraz sme si dali všetci záležať aby bola naozaj malá xixi, ale to by sme neboli my keby sme si to aj tak neskomplikovali. Chceli sme si tú prechádzku skrátiť ešte viac ako obvykle a narazili sme na potôčik s lávkou. Ale nebola to obyčajná lávka, bola to pravá tatranská lávka kde každá druhá palička chýbala a celkom dosť nebezpečne sa knísala. Ale my sme odvážne a pustili sme sa do toho. Evička sa odvážila ako prvá, vyzeralo to nebezpečne ale zvládla to. Potom som sa odhodlala ja s Amuchou na rukách. Normálne mi takéto veci nerobia problémy, ale keďže sa to so mnou po uplynulej noci trochu knísalo aj bez lávky bolo to celkom zaujímavé xixi. Darka s Foxom na rukách prešla bez väčšieho zaváhania v obave že sa to Foxovi nebude páčiť. No a zostávala len Janka. Tá Bena poslala cez potok samého a skúšala prejsť. Skúšala a skúšala až sa to Ben na druhej strany rozhodol ísť skontrolovať. Lenže nevybral si osvedčenú cestu cez vodu ale práve cez spomínanú lávku. Tá sa pod takmer 40 kilovým labradorom dosť povážlivo zaknísala a keď posledný kus musel Ben preskočiť, my všetci sme mali srdcia až v krku. Ale prežili sme to všetci v zdraví až na to že Janka bola ešte stále na druhom brehu. Nakoniec sa rozhodla zhodiť boty, vykasať gate a prebrodila ;)) Po akčnom zakončení prechádzky nás čakal už len pokojný posledný večer, kedy som utrpela strašnú porážku v človeče...ale oslávenec predsa musí vyhrať ;)) Už nám zostávalo len, balenie, upratovanie, zastávka v štiavnických kopcoch na výborný obed a žabie obzvlášnenie a nakoniec už to nevyhnutné lúčenie... DOKUMENTÁCIA 28.3.2009 Druhá ale určite nie posledná brigáda Počasie nám prialo, slniečko svietilo, takže sme sa znovu pustili do práce a stálo to za to. Už máme pokosené aj pohrabané. Ešte nás čaká veľa práce, ale je nás stále viac tak to určite zvládneme ;)) Nové fotky TU 21-22.3.2009 Prvá brigáda na novom cvičáčiku Počasie sa konečne trochu umúdrilo a my sme sa mohli vybrať zvelaďovať cvičáčik. Aj keď nás čaká ešte veľmi veľa práce, už sme sa nevedeli dočkať kedy sa do toho pustíme. Vzali sme doma pílky a pustili sme sa do prípravy pľacu na pokosenie ;)) a zvládli sme to perfektne, teraz už len treba aby zajtra nepršalo a môže sa kosiť. Budúci víkend sa pustíme do stavania plota a keď sa zmení čas môžme začať makať aj cez týždeň. Jupííííí Po ťažkej robote sme sa boli ešte s Aminenkou prejsť a trochu pofotiť. Fotky z brigády aj z vychádzky su TU 1.3.2009 Korneuburg Konečne sme sa dočkali a po zime vyrazili na prvý pretek v tomto roku. Síce som sa veľmi tešila, ale zároveň tušila že po takej dlhej dobe bez prekážok to bude asi celkom zábavné.Ale nakoniec to bolo výborné a až na malé zaváhania behala Aminka veľmi dobre. Prvý sa bežal open, tam sa síce Ami podarilo odskočiť doboku zónu na kladine, ale bez tréningu som v tom mieste ani nič iné nečakala. Mali sme síce najrýchlejší čas, ale chybička nás posunula na siedme miesto. Potom prišla skúška, kde som musela Aminku disknúť, lebo si trošíčku srandu zo mňa začala robiť ;)) To že nenašla a obehla hojdačku bude asi moja vina, lebo som jej ju zakryla telom, ale to že ma na nej nepočkala a nezareagovala na zostaň to sa už neodpúšťa. Vrátila som ju teda naspäť, poriadne opravila čím sme získali disk. Vynahradili sme si to na jumpingu, ktorý sme zabehli pekne a čisto, síce to mohlo byť rýchlejšie, ale na to že to bol koberec to bolo super.Takže všeobecný pocit z tohto preteku, čo sa týka parkúrov dobrý, čo sa týka zimy horší ale prežili sme ;)) a o mesiac nás tam majú znovu.Bohužiaľ sa podarilo natočiť len prvý open, ale už mám svoj vlastný mjuuu takže snáď bude videí pribúdať. Open TU
Abeille Elita Triumphans dnes oslavuje svoje 5. narodeniny. Všetko najlepsie Aminenka, prajem krásny, veselý a predlhý život.
Svetlo sveta uzrela naša nová klubová stránka www.agility-malina.szm.sk všetci ste vítaný
21.1.2009 Konečne prišla tá chvíla a my máme svoj klub. Ja, Kristína, Saša, Ami, Bisko a Waldi sme Agility klub Malina
Tento víkend som prijala pozvanie do divadla v Nitre a spojila tak kultúru s tréningom.S Aminkou sme dorazili navečer, trochu sme sa s Miri vyfintili a vyrazili do divadla na Okuliare Eltona Johna ;))Výborne sme sa pobavili, potom dobre napapali, trochu sa poprechádzali po zasneženej Nitre, skúšali nočný slalom a nebolo by to ono keby nám na dobrú noc nezakýval Swarley hihi ;)) Druhý deň sme vstávali vééééľmi skoro. Ale vyplatilo sa, tréning bol výborný a všetkým sa nám ohromne páčilo.Amiška síce občas vyzerala ako keby brzdila hlavou a nie nohami, ale aj s pieskom v gumičkách bola najkrajší (jediný xixi) pudlík v hale. A čo sa mi ešte okrem Trkmankiných parkúrov páčilo? Boli sme tam šesť smajlov a jediný large. Juj vyzerá to tak že takzvaná “kráľovská” kategória upadá jop ;)) No nič dosť bolo srandy, bolo ako vždy fajn, veľká vďaka nitrianskemu klubu na čele s Miri. Teším sa nabudúce aj keď najbližšie bude zas tréning iného druhu xiix Miri spíš?
Nový rok je tu a za nami jeho ukončenie vo forme perfektnej dovolenky a úžasnej lyžovačky. Zatial sú tu fotečky a článoček. Ďalšie fotky od Mirindy Písalo sa 30. teho decembra roku pána 2008 – to znamená deň pred Silvestrom. Vybrali sme sa do čarokrásneho prostredia nízkych tatier. Usídlení sme boli v drevenej chalúpke, postavenej v roku pána 1902, v obci zvanej Braväcovo. Našim hlavným programom bolo skvele sa zabaviť, polyžovať a predovšetkým zlepšiť kondičku našim psíkom, aby boli v nasledujúcej agility sezóne ešte rýchlejší ( ale naozaj sme skromné xixi). Dovolenku sme zahájili večernou lyžovačkou na Táloch. Zjazdovka bola výborná, krásne snežilo, hviezdičky svietili, proste všetko na čo sme sa toľko tešili. Miri sa tešila až tak intenzívne až mierne precenila svoje sily, rozpleštila sa na svahu a obila si kolená. Ešte bola nablízku kamoška Adel zo svojou haďou navšetko dobrou masťou. Zobudili sme sa do silvestrovského rána a kedže bolo krásne počasie, boli sme sa prejsť a zároveň predviesť naše psíky na Táloch. Ruskí turisti z nich boli úplne unesení. Popoludní sa Miri dala na nadľudský úkon, rozhodla sa že sa podujme naučiť Adel snowbordovať. No a že jej to šlo... ešte potrénuje trochu viac a múže vyraziť na pretek, alebo možno ani nie kedže je nečlen... Silvestrovský večer bol LEGENDÁRNY –IT WAS LEGENDARY ! – ale postupne! Najprv sme si spravili vianoce a poriadne tým rozprúdili náladu. Darčeky boli naozaj všelijaké od obyčajných ako notebookové tašky a kozmetické blbinky až po siláka vojaka, ružové cingrlátko a žabieho princa. Niektorý si pripíjali tequilou, iný boli mäkkí a dávali si vínko a niekomu úplne stačila cola. Posilneným sa nám perfektne hralo sexeso, už v mierne ? v inom rozpoložení sme šupli sccrable so silne pozmeneními pravidlami – ved taký trtofajalán by vám vedel rozprávať. Vrcholom večera bola discotéka, karaoke a amnézia :D ... inak Jožo spíš ? Po ťažkej silvestrovskej noci , sme radšej deň strávili hybernáciou a zábavu nám robil Jébel, žmŕňa a svoje pridal aj pastrnák. Boli sme radi že sme prechod na nový rok prežili v psychickom zdravý a hlavne v pohode. Večer keď sme sa ako tak prebrali, vybehli sme pri romantickom snežení opäť na tie trápne Tále. ...Mira spíš ? Reku ďalší den, zistíme naše hranice – vybrali sme sa na Chopok. Očekovali sme všetky vleky – Mira pobavila všetkých naokolo svojimi schopnosťami alebo skôr neschopnosťami nasadnúť na kotvopomu – ale kto to kedy videl kotvopoma ? Sme veľmi radi, že sme sa rozhodli práve pre tento deň, pretože čary nadobudli svoju platnosť až na ďalší deň, v podobe zaseknutej lanovky. Ale my sme to šťastne prežili a tešili sa na ďalší večer. Adelka nám napiekla lokše a zakončili sme ho rozoberaním podstatných životných otázok. ... Kristína spíš? Predposledný deň sme sa zobudili do prekrásneho rána a aj by sme si to prekrásne ráno užili, nebyť zamrznutého hajzla xixixi ale my niesme žiadne krasotinky takže sme zvládli aj kadibudku. Neskôr aby sme nezačali trpieť ponorkou tak sme sa rozdelili. Jedna skupina šla na rodinnú návštevu do Bystrice a ostatný maniaci, vyvenčiť a znovu na svah. Takto nejako sme v podstate ukončili našu skvelú dovolenku, lebo druhý deň sa už len balilo, upratovalo ten náš úžasný bordelík a fičalo domov. Samozrejme sme si nemohli odpustiť návštevu shoping parku a až keď sme si každá šťastne zvierali svoju igelitku, mohli sme sa spokojne pohnúť smer nížina a smog, škola a práca... autor: kolektív BRCV Všetkým prajeme krásne a pokojné sviatky 2008 13.-14.12. Tak máme za sebou ďalší voľný a hlavne oddychový víkend. Užili sme si ho ako sa patrí a pozývame Vás pozrieť si fotočky s podtitulom život s dvoma pudlami je skrátka úúúžasný ;))) zabudnuté fotky z Eurocupu ;))
Začínalo sa openom od Tondy, parkúrik to bol pekný, lenže ja som nejako nepočítala s tým že Amucha bude taká nabudená tým povrchom. Takže sme sa tam trošku motali, ale ostatný sa buď motali viac alebo porobili chyby a nakoniec sme to vyhrali. Jumping od Palina bol hlavne na konci mimoriadne behavý, keďže Miša mi prehovorila do duše, nech zamakám a vediem ho celý po ľavej ruke. Trochu som váhala lebo Mirka sa presne takto diskla, ale nakoniec som sa vybudila a dala na ňu a podarilo sa. Vyhrali sme a tento krát v najlepšom čase. Dnes už zostávala nám zakliata skúška A3. Dráha bola znovu od Tondy a veľmi sa mi páčila.On mi tvrdil, že to nedám ;)) ale dali sme ju, síce z maxi odskokom z áčka pod ktorým trčal tunel ale predsa. Stačilo nám to na tretie miesto. Spokojné z výkonmi sme odchádzali, tešiac sa na dobrú večeru, tequilku a výborný film a spoločnosť ;)) Nedeľa začala v podobnom duchu, vonku bolo ako v rozprávke o Perinbabke a v hale sme začínali opäť openom, tento krát od Paľa Vakoniča. Na nedeľu sa asi naši rozhodcovia lepšie vyspali, lebo dráhy boli podľa mojej mienky podstatne ťažšie ako v sobotu.Ale zvládli sme to, až na odskok z hojdy. Škoda inak nám to vyšlo a získali sme 2. miesto v najlepšom čase. Jumping od Tondy bol úplne zákerný, keďže po rovinke sa bolo treba trafiť medzi dve za blízko za sebou postavené skokovky, potom to celé obísť a skočiť zas dovnútra. No ale túto pasáž sme nakoniec zvládli bez problémov. Museli sme však urobiť show na konci dráhy, keď som sa pred koncom dráhy zbytočne otočila a ocitla sa tak pred skočkou že som ju skoro skočila sama xixixi a aby toho nebolo málo, tak Amina si chytila peška a keďže ja som sa ešte túlala po dráhe tak s ním fičala za mnou a začala sa s ním jašiť na dráhe. No ale šak aj sranda musí byť ;))aj s týmto spestrením sme to ustáli na tretie miesto. Celé sme to ukončili povestnou skúškou, kde už bola Aminka taká rozjašená že mi najprv skočila kladinu, potom áčko a nakoniec aj hojdu, tam mi už došla trpezlivosť a pekne som ju na tu hojdu vrátila, čo znamená samozrejme disk. Takže sme mali za sebou zase jeden veľmi úspešný pretek a odnášali sme si krabicu plnú cien a dve prvé, jedno druhé a jedno tretie miesto nám zabezpečilo celkového víťaza a k tomu krmivko a krásnu napodobeninu hojdačky.Dúfam že nám táto forma vydrží a nabudúce to už bude aj so všetkými zónami ;)) Sľúbené videá:
V piatok po práci sme sa s Aminkou vybrali na hlavnú stanicu a počkali na meškajúci vlak smer Praha. Na nástupišti bolo asi milión ľudí a keďže sme nemali miestenky, mala som trochu obavy ako sa zmestime, ale nakoniec sme si našli miestečko.Cesta ubehla v pohode, Aminka ani nevymýšľala a tak si získala našich spolucestujúcich že dve odchádzali s tým že budú rozmýšľať nad kúpou pudla ;)) V Prahe na stanici nás už čakala delegácia v zložení Darka, Janka a Lucka. Zvítali sa s Aminkou a nakoniec som sa dostala na radu aj ja ;) V sobotu bol v pláne výlet do Litoměříc, kde sme vzali labradora Bena a vyšli sa pokochať okolitou prírodou. Večer síce unavení ale predsa sme sa stretli s dvoma Evičkami a oslávili jak stretnutie zas po nejakom čase, ale aj Evičkine narodeniny. Večer sa niesol v znamení tequily, biliardu, šípok a zábavy. Ani sme sa nenazdali a už bolo nad ránom. Rýchlo sme sa vybrali do postelí, lebo už bol naplánovaný ďalší výlet.Horko, ťažko ale nakoniec sme vstali a vybrali sa na neďalekú divokú Šárku. Je tam fakt nádherne, je to kus hôr a lesa uprostred hlavného mesta, proste krása. Najprv sme sa vybrali na prechádzku po lúkach a púšťali šarkana a keď už sme boli vyfúkané vydali sme sa do lesa.Aminka najprv skúšala chytiť šarkana a keď sa jej to nepodarilo, uspokojila sa aj zo svojím lietajúcim tanierom. Po prechádzke lesom nám dobre padol teplý čaj.No a potom nám už nezostávalo iné len sa rozlúčiť. Ale náš víkend ešte zďaleka nekončil.Rozlúčili sme sa s holkami a už nás čakala naša najmilšia chovateľka / nevadí že je jediná ;))/Monika nám na druhý deň dohovorila tréningové závody u Tondu Grygara. Váhala som či ísť na koberec, ale tento v hale v Letňanech je taký asi najmenej šmykľavý takže som sa dala nahovoriť. Až na tu povestnú zimu v hale 5 bolo super. Najprv sme behali sekvencie jumpingové aj openové a následne celý parkúr ktorý sa behal ako na preteku, čiže bez pamlskov a naplno, na čas. Od Tondu som dostala pár cenných rád a celkovo sme vyhrali súčet týchto tréningových závodov. Je to milé zatrénovať si a ešte si odniesť nejakú tu maličkosť a dobrý pocit ;))Večer sme sa posilnili magistrom a bavili sa kúpaním, česaním a fénovaním Aminkinej sestry Tessinky. Ráno sme stretli s Klárou a odviezli Tesku a Bejbinku na strihanie. My sme si krátili čas v McDonalde a vykecávali kým bol čas na môj vlak domov.Celkovo to bol perfektný víkend, podarilo sa nám vidieť všetkých ktorých máme v Prahe radi a obidve sme si to užili.
Tomíkové preteky sú vždy super, takže sme rozhodli ísť aj napriek tomu že bola už celkom zima.Tento krát sme sa podujali aj pomáhať, takže sme už o pól ôsmej ráno stáli na pľaci a hmla sa nám plazila okolo členkov. Niekto kolíkoval, niekto nosil prekážky a my sme nosili stoly a pripravovali prezentáciu. Všetko išlo ako po masle takže za chvíľu sa už behalo. Pískali nám to dvaja TG a to Tondo Grygar a Tomík Glabazňa. Parkúry boli ťažké, ale pekné a dosť som si to užila. Prvý open staval Tomík a všetko by bolo okej keby som stihla obhliadku. Lenže stihla som si to len dva krát prejsť takže som bola rada že som si to ako tak zapamätala a tak to aj vyzeralo. Znamenalo to pre nás skočenú zónu na kladine a síce dobrý nábeh ale hneď aj výbeh zo slalomu. Trojková skúška nebola ani taká ťažká ako skôr náročná na rýchle reflexy a nám sa podarilo síce spraviť ukážkovú zónu, ale hneď po nej skočiť skočku mimo poradia ;)) Jumping ktorý nám postavil Tondo bol veľmi pekný a veľmi som sa na neho tešila. Mal veľmi zákerný začiatok ako pre rýchlych psov, tak ešte zákernejší pre tých ktorý nemajú odloženie. Išla sa rovinka a následne sťahovačka od ďalšej skočky na inú a okolo hop. Toto všetko sme s Aminkou zvládli, ale tak sme sa sústredili na ten začiatok, že sme to pokazili úplne inde a spravili sme totálne začiatočnícky disk. Nevadí večer sme si užili aj tak. Spali sme v Kamínkach kde majú naozaj super reštauráciu, kde sme sa dobre napapali, dali si hrušku s hruškou a výborne si pokecali. Keďže náš záchranca Martin nám doniesol prenosný radiátor ani sme v noci nepomrzli a ráno v hmle takej, že sme nevideli na dva metre, sme mohli opäť nastúpiť plný síl. Nedeľa bola pre nás úspešnejšia. V opene sme s jednou chybičkou ale s najrýchlejším časom skončili druhé. Skúšku sme zabehli naozaj pekne, ale skočená zóna na áčku nás odsunula ďaleko dozadu. A jumping sme s prehľadom vyhrali a tým aj nedeľný súčet open, jumping. Odchádzali sme teda s dobrým pocitom a už teraz sa tešíme na ďalší Tomíkov pretek.
Preteky keď netreba vstávať ešte pred dlho pred sliepkami mám najradšej. A taký bol aj pretek u nás v Bratislave na športovom areály Lafranconi. Ráno to vyzeralo všelijako, trocha aj spŕchlo ale nakoniec sa počasie umúdrilo a vyslalo aj zopár slnečných lúčov. Behalo sa úplne najlepšom povrchu, na umelej tráve ktorá je dobrá nielen pre psovoda ale hlavne pre psa. Celé nám to pískal Pali Vakonič, čo znamenalo že parkuri vôbec neboli ľahké. Začínalo sa openom, parkúr bol pomerne ťažký. Zabehli sme ho síce v najlepšom čase, ale Aminka sa moooc ponáhľala na kladinke čiže nám ušla jedna zónička.Aj tak to stačilo na zemiakové miesto.Nasledovala skúška, Pali postavil celkom peknú pastičku a my sme sa krásne chytili xixi, aspoň vieme čo treba trénovať a kde nevystrkovať zbytočne pacičky.No a na koniec soboty už zostával len obľúbený jumping. Tam som trochu zaexperimentovala a využila letného tréningu u Martiny W. a vyplatilo sa, vyhrali sme ;)) Nedeľa nás už od rána vítala krásnym počasím a hneď aj lepšou náladou.Behalo sa v tom istom poradí ako predošlí deň, čiže začínal open. Dráha bola dosť ťažká, veľa týmov malo odmietačky alebo rovno disky. My sme to zabehli pekne, Aminka si aj spomenula ako má zbiehať po kladina, tento krát nás ale nožičky neposlúchli na áčku, čo nám stačilo na 5. miesto. V skúške už klasický čistý disk, pri ktorom si trieskať hlavu môžem len a len ja, keďže Aminka len poslúchla. Veď vlastne ako vždy ;))Nasledoval jumping ktorý sa nám všetkým ohromne páčil. Bola to len taká trošku zamotaná rovinka, čiže človek musel makať od začiatku až do konca. Zabehli sme to čisto ale doplatili sme na moje pomalé nožičky. Hans nám dal presne 7 stotín ale predsa čiže sme skončili na peknom druhom mieste. Ale prvé miesto v sobotu a druhé v nedeľu stačilo na to aby sme vyhrali Najlepšieho skokana, takže sme sa zas pýšili šerpou xixi a aj inak ma ceny tento rok potešili. Niežeby poháre boli zlé, ale utierať z nich prach je už horšie, čiže ma kávovar, dáždnik, ruksak a iné drobnosti potešili a o rok sa na umelú trávu teším určite znovu
Tak sme sa raz pri pive s Monikou bavili že pôjdeme na dovolenku. A samy sme sa asi čudovali že nakoniec vážne ideme do Chorvátska. Monča zbalila auto, deti a psa a vyrazila z Prahy smer Blava. Ja som zatiaľ uisťovala Jirku cez skype že dám pozor na ňu aj deti. O pól druhej som sa nalodila už aj ja a Aminka a hurá dovolenka. Cesta ubiehala v pohode kým bola tma a decká spali, samozrejme Monika si to vyrátala tak, že sadla za volant presne vtedy keď začali prudiť xixi takže do materských povinností som sa začala zaúčať už v aute ;)) Konečne sme dorazili. Privítali nás Mackovci, krásne drevené chatky a náš delegát Honza Vrzgula hihi náhodou zlatý.Zabývali sme sa, ale naša radosť netrvala dlho. Len čo sme vynosili veci z auta spustil sa dážď. Klára s Jirkom nás uisťovali že to bude len chvíľkové, ale keď nakoniec pršalo viac menej celý deň nebolo nám všetko jedno.Nakoniec sa druhý deň vyčasilo a my sme sa vybrali do neďalekej Puly, pozreli sme si obchodíky, kostol a krásny prístav. Takto sme trávili dni, chodievali sme po okolitých mestečkách a plážach a všetko bolo super, až kým Monika nechytila žlčníkový záchvat... chvalabohu s nami v kempe dovolenkovali aj vodní záchranári, ktorí tam mali pani doktorku zo zázračnými tabletkami. Tabletky ale neboli až také úžasné ako sme si mysleli, takže Monika strávila celý deň v posteli a my sme si podelili starostlivosť o deti. Pre mňa skúška ohňom, ale našťastie Eliška bola dobručká a Ondrovi sa mi tiež podarilo vymyslieť program. A keď mi už dochádzali nápady, štafetu prebrali Klára s Jirkom a vzali všetky deti na dlhú prechádzku. No a štyri deti, z toho dve ešte v kočíku, klobúk dole. Keď sa Monika uzdravila, vzali sme ju aj s deckami do krásneho akvária, kde sme videli všelijaké podvodné potvory od krabov a hviezdíc, cez krásne morské koníky až po chobotnicu a murény. Bolo to super, deťom sa páčili hlavne malé žraloky a raje ktoré sa vystrkovali z vody ako keby sa nám chceli poriadne poukazovať. Psíky si dovolenku tiež užívali, všade naokolo našej chatky bol krásny borovicový les a more bolo jak zrkadlo takže Aminka skoro nevyliezla z vody a stal sa z nej dokonalý slaneček ;))) Určite vrcholom celej dovolenky malého Ondreja bol výlet loďou. Jeho povestné loď, loď, loď, loď, keď išiel po pláži, nakoniec dospelo až k tomu, že keď sa Monike spravilo dobre na toľko že zvládla hodinu a pól dlhé pohojdávanie, vybrali sme loď a vyrazili. Bolo to super, Eliška zaspala akonáhle začal hučať motor, Óňo nakoniec do vody predsa len nespadol a my sme sa celkom bavili aj keď z chorvátskym výkladom. Náhodou sme celkom rozumeli. Odchádzali sme z prístavu spokojný, len Óňo už pre zmenu nechcel na loď, teraz chcel loď vlastnú xixixi Moni držím palce. Po večeroch sme sedeli pri vínku, alebo sme grilovali. Buď sme mali kuriatko ešte z domova alebo sme na trhu kúpili výborného úhora, makrelu a raju a upiekli ich. Posledný večer sme vyrazili do neďalekej Fažany na večeru. Prvý krát som ochutnala mušle a kalamáre J zakončili sme to výbornou zmrzlinou, z ktorej sa tešili nielen deti. Tak to bola v skratke naša dovolenka, bolo super aj keď dovolenka zo štyrmi deťmi a šiestimi psami dá zabrať xixi
Nastala dlhoočakávaná sobota a my sme cestovali do Bojníc, kde sa na nádhernom zámku zosobášili naši kamaráti Kristína a Jožko. My baby sme boli vyobliekané a zmaľované ako obrázky, Kristína mala krásne šaty a Jožo biely oblek. Psíky boli tiež vyštafírované, Waldi mal motýlika, Bisko kravatu a dievčence biele stužky. Svadba bola krásna a o zábavu tiež nebola núdza, bavili a tancovali sme a do rána. Ja som fotila na klasiku aby mala Kristína aj nejaku papierovú spomienku takže tu sú fotočky od Janky
Tak a máme za sebou najzábavnejší a myslím že nielen môj najobľúbenejší pretek Noční Hrátky v pražských Komořanech.Toto bol 14. predposledný ročník a znovu stál za to. Pre mňa je obľúbený nielen preto, že sa tu každoročne stretne celá naša pudlia rodinka, ale hlavne preto, že sa tu nebežia len obyčajné behy. Pri tých obyčajných sa treba prebojovať do finále jednotlivcov ,družstiev, dvojíc, klubov a ďalej sa beží závod plemien, fien proti psom a nemôžeme zabúdať ani na Charlieho charitatívny beh, na behy našich najmenších a určite budúcich agilitákov a samozrejme na nezabudnuteľný karneval.A ako sa darilo nám s Aminkou? No tradične sme nezačali nijako slávne ;)) V piatok sme sa vydiskovali všade okrem Ivetinho jumpu, ktorý sme vyhrali a vďaka nemu sme postúpili do finále jednak dvojíc a jednak jednotlivcov. Proste si vieme vybrať ktorý beh vyhrať xixi. No a večer začala tá pravá zábava v znamení, dobrého jedla, kamarátov, spišskej hrušky a ...tak ;))) Ráno sme boli radi, že môžme zostať trošku dlhšie v spacákoch, pretože sme mali nielen náročný večer, ale s Aminkou aj náročnú noc. Ami sa totiž ponerila a v stane zožrala všetko čo našla. Začala salámou a dojedla sa Bríziními granulami, čiže jej bolo celú noc zle a na druhý deň sme museli sklamať všetkých záujemcov o Charlieho beh, lebo Ami bola opuchnutá ako sud.Ale do večera odpuchla a bola pripravená na finále. My sme začali z finále dvojíc kde sme bojovali spolu s Mirkou v dresoch Malina from Miami. Parkúrik to bol pekný, ale bohužiaľ Bellonke spadla jedna tyčinka. Nevadí nabudúce to iste vyhráme J Potom už nasledovalo finále jednotlivcov, ktoré sa nám podarilo vyhrať a obhájiť tak minuloročné víťazstvo. Aminkina mama Šeredka a moja kamarátka Monika boli tretie z čoho mám naozaj veľkú radosť. Ešte raz gratulujeme! Finále klubov, kde bola naša kapitánka Hela bolo naozaj super vyšpekulované, škoda že sa nakoniec nevydarilo. V nedeľu nás čakali iba dva behy. Závod plemien kde sme bojovali rodinka proti sebe. Aminka mala skočenú zónu na kladine a pudle nakoniec vyhral najmladší člen našej rodiny, brácho Jack. Super len tak ďalej. A už nám zostával len posledný beh a to závod fien proti psom. V ňom sa nám podarilo excelovať a vyhrať nielen najlepšiu fenu, ale Aminka bola aj absolútne najrýchlejší pes v tomto behu, čo znamená že predbehla nielen všetky rýchle šeltie ale aj borderky ;))) super.Takže takto zdarne sme ukončili ďalšie hrátky v poradí a už teraz sa veľmi tešíme na tie nasledujúce.
Majstrovstvá Slovenska sú, alebo by mali byť vrcholom sezóny každého slovenského pretekára. Bohužiaľ aj keď sa organizátor snažil udržať pretek v tej kvalite na ktorú sme zvyknutí s atmosférou sa nepodarilo urobiť naozaj nič.Na šmykľavý koberec sme si už všetci zvykli, alebo sme s ním aspoň rátali, ale tiež sme boli zvyknutí aj na podstatne väčšiu pretekársku základňu a tým aj väčšiu konkurenciu. Lenže tento rok boli majstrovstvá uzavreté pre zahraničných pretekárov a tým že nás tam bolo tak málo pretek, že pripomínal skôr regionálny ako vrchol sezóny. Ako keby to vedeli aj diváci tento rok ich bolo veľmi málo. Nám s Aminkou sa tiež veľmi nedarilo aj keď sme sa snažili. Hneď v prvom jumpingu jednotlivcov bol postavený trojskok a Ami bohužiaľ spravila rovnakú chybu ako aj na EO a to že jej nevyšiel krok a strednú skočku podbehla, čiže nás to stálo 5 trestných bodov za odmietačku a ešte obrovskú časovú stratu. Tým sme boli v jednotlivcoch prakticky odpísané, ale snažili sme sa ďalej.Lenže potom prišiel open družstiev a aj mne aj spolubojovníčke Mirke sa podarilo si spraviť zlú obhliadku. Neviem ako sa to podarilo, že nám na dráhe vôbec nechýbal slalom a ďalšie dve prekážky, ale stalo sa a aj keď sme sa obidve snažili podarilo sa nám akurát tak disknuť. A aby toho nebolo málo diskla sa aj Lenka a to je u nej naozaj rarita. Zachránil nás starý dobrý Waldi, ale to už nám veľmi nepomohlo ;)))Takže takto “zdarné” sme zakončili sobotu a išli radšej domov, ani nie tak si oddýchnuť ako skôr povodiť našu Mirku po meste. A už tu bola nedeľa a jumping družstiev, ten sme zabehli krásne čisto, ale keďže sme štartovali z posledného miesta zo soboty už nám to moc nepomohlo. Ale aspoň dobrý pocit z pekne zabehnutého parkúru.Za chvíľu tu už bol open jednotlivcov s ktorým som veľmi spokojná, zabehli sme ho len s jednou odskočenou zónou na áčku ktorá bola viac moja ako Aminkina. Ale aspoň finálové behy už aspoň mali akú takú atmosféru a my sme držali palce hlavne Mirke ktorá štartovala z prvého miesta a všetci sme videli, že je veľmi nervózna. Ustála to veľmi dobre, len škoda že jej Belloneska odskočila zónu na kladine, bola by prvá. Nevadí veď budúci rok budeme mať možnosť sa znovu “pobiť” a dúfajme že to bude za hojnejšieho počtu a možno aj na lepšom povrchu ako doteraz. Veď všetci a všetko sa musíme snažiť stále zlepšovať. Každopádne Mirke aj s Aminou gratulujeme k titulu Vicemajster slovenskej republiky. VIDEJKÁ: MSR jumping sobota,MSR open sobota,MSR jumping nedeľa
Na tento tábor sme sa veľmi tešili. Vyrazili sme už v piatok na obed. Cesta prebiehala v pohode až kým nás skvelé navigačne zariadenie zaviedlo miesto na hranice do lesa, asi si myslela že to bude skratka xixi a možno by aj bola, ale radšej sme to neskúšali. Museli sme sa otočiť a po starom sa popýtať domorodcov kadiaľ. Konečne sme dorazili na miesto, zvítali sa s opavákmi a postavili stan. Veľmi sme sa s Mirkou potešili rozdeleniu tréningov, boli samozrejme rozdelené podľa veľkostnej a výkonnostnej kategórie, ale najlepšie bolo to, že prvý tréning sme mali až o jedenástej a ďalší o šiestej čiže výborne rozdelené. Kočky Ivana s Peťou také šťastie nemali, začínali už o šiestej.A to že sa začína o šiestej sme všetci zistili hneď v sobotu ráno, keďže stan sme mali postavený prakticky na parkúre. Ale to nás neodradilo a zostali zahrabaní v spacákoch až do ôsmej, potom sme vyvenčili, v pohode sa naraňajkovali a sledovali čo nás asi čaká na tréningu. Už vtedy sme videli, že to bude niečo úplne iné ako to,na čo sme boli zvyknuté. Doobeda sa väčšinou trénovali openy a poobede jumpingy. Na našom tréningu nás bolo sedem smajlíkov a behali sme sekvencie asi cca hodinu a na záver väčšinou celý parkúr. No výsledok bol ten že hneď po prvom tréningu som cítila že z toho bude svalovica. Po tréningu som ešte šla na malú prechádzku s Ami nech vychladne a potom šup do domčeka v chládku. Keďže jazero je tam kúsoček peši, poobedia sme trávievali tam, voda bola úžasná. Potom rýchly obed , chvíľka oddychu a zas na tréning tentokrát jumpingový. Po sprche sme trávievali večer rozhovormi a popíjaním s opavákmi. Bolo to naozaj fajn. Takto nejako to vyzeralo po celý týždeň, až na stredu keď bolo voľno až do večera, ktoré sme využili na nákupy a prechádzku po meste. Na večer nám opaváci pripravili hru a pretek za umelého osvetlenia. Hra bola veľmi jednoduchá hlavne pre takého aportéra ako je Amucha. Bola postavená rovinka z dvoch tunelov a troch skočiek a na konci za posledným tunelom bola misa s loptičkami. Princíp bol ten čo najrýchlejšie dobehnúť k mise samozrejme cez prekážky, vziať aportík, /keď to nezvládal pes musel ísť pániček na štyri vziať loptu/ a utekať naspať do cieľa. S Aminkou sme bežali tri krát a nakoniec sme to vyhrali ;)) Pri večernom parkúre sme už toľko šťastia nemali, keď máte tmavého psa určite viete ako sa s ním behá za umelého osvetlenia, no proste zle a podarilo sa mi môjho milého psíka poslať rovno do disku lebo som si myslela že je niekde úplne inde xixi. Ďalšie dni už prebiehali podľa zabehaného scenára a my sme boli čoraz unavenejší a občas už bol aj nejaký natiahnutý sval a samozrejme ani svaloviciam sme sa nevyhli. No mákli sme si dobre ale iné sme ani nečakali a boli sme tomu veľmi radi. Už sa tešíme na ďalší rok snáď sa nám opäť podarí sa zúčastniť. fotočky z tábora
Skiperáci nám opäť raz na pretek objednali krásne počasie takže sme sa mali na čo tešiť. Do programu boli zaradené aj dve hry čomu sme sa najprv tešili ale v tom teple je tých 5 behov naozaj dosť ale zvládli sme to.My s Ami sme vyhrali jednu hru v sobotu a jednu v nedeľu.Okrem toho bol program klasický. Začínalo sa openom kde sa nám hneď na začiatku podarilo vďaka mojej grambľavosti diskvalifikovať. Ale inak to bol beh veľmi pekný, zóny ukážkové takže sme odchádzali spokojné.Potom nasledovala skúška ktorú sme zabehli krásne na prvé miesto.Na sobotnom jumpingu som sa to zase rozhodla Aminke pokaziť a vyrobila som na konci dráhy odmietačku na skočke. No má to so mnou ťažké ;-))V nedeľu sa nám darilo ešte viac a za celý deň nám ušla len jedna zónička keď nám rozhodkyňa zákerne postavila dva krát kladinu. Prvý krát krásna zóna ale druhý už sa nepodarilo. Nevadí máme toho ešte veľa trénovať.A potom už sme zabehli len čistú SA3 na druhé miesto a jumping na 1.miesto.Čiže v podstate úspešný víkend kde sme si zabežkali, poopaľovali miestami až upiekli a hlavne pokecali s kamarátmi a cítili sa dobre.FOTKY European Open Gelchenkirchen 2008 Konečne je to tu a my sme sa dočkali najväčšieho preteku v sezóne majstrovstiev Európy v nemeckom Gelchenkirchene. Škoda len že s príchodom víkendu do Európy zavítalo aj daždivé počasie. To síce trochu ovplyvnilo atmosféru pretekov ale nedá sa nič robiť, behať treba aj keď prší.
Tak sme sa s babami rozhodli zavítať zas raz k susedom a vybrali sme si Ostravské Třebovice. Keďže je to z Bratislavy dosť ďaleko a prezentácia bola už od siedmej tak sme sa veľmi tešili keď nás Janka v piatok prichýlila. Urobili sme si babský večer a šli spať neskoro, čo sme samozrejme ráno o piatej, keď začali zvoniť všetky budíky naraz oľutovali. Nalodili sme sa do áut a vyštartovali. Ostravu sme našli, no nájsť Třebovice bolo už ťažšie, ale po menšom blúdení sme to nakoniec našli a tesne sme stihli aj prezentáciu. Prekvapil nás veľký udržiavaný cvičák s krásnou trávičkou, kantínou aj s toaletami a sprchou. Len čo sme sa rozložili začalo sa behať. Postavené boli dva parkúre takže to rýchlo odsýpalo. Na jednom parkúre sa činil Tomík a na druhom úžasný taliansky rozhodca Sergio Ascenzi. Veľmi sme sa všetci tešili hlavne z toho že sa nielen bežali štyri behy denne ale ten beh navyše aj v sobotu aj v nedeľu bol jumping špeciál. To špeciál znamenalo to že bol extra behavý a rýchly čo sa nám všetkým tým čo nemáme dokonalé zóny páčilo. S Aminkou sa nám tento víkend priam extrémne darilo, umiestnili sme sa v siedmych behoch z ôsmych. Ale najväčšiu radosť sme aj s Kristínou mali z poslednej obhájenej trojky, takže máme až do začiatku nového roka pokoj. Zvládli sme to za necelé štyri mesiace. Bol to naozaj vydarený víkend za čo vďačíme nielen perfektnej domáckej atmosfére pretekov ale aj super rýchlym parkúrom, naozaj bohatým cenám, výbornej kantíne, rýchlo kurzu taliančiny od Sergia a Tomíka, tete v tescu čo nám nechcela predať pivo, ucholákom v stane, krásnej prírode na ceste domov a aj čerešniam od mamy Antalovej xixi Budúci rok sa tešíme znova a možno ešte v hojnejšom počte ;))
Kamenný mlyn 7.-8.6.2008. Aj keď mi možno mnohý nebudú veriť na preteky na Kamennom mlyne som sa tešila. A mala som aj prečo, atmosféra bola super, rozhodcovia Peter Kindle, Bern Hüppe a Tomík perfektný čo samozrejme znamená že aj parkúre boli pekné, rýchle a technické. Darilo sa nám, no dá sa povedať že dobre keďže zóny na kladine nemáme dotrénované. Inak som spokojná, Aminka behala zase ako strela čiže aj z pekného disku som mala radosť. Počasie nám napriek predpovediam prialo, takže sme sa nielen opálili ale večer sme mohli aj grilovať. No slovom vydarený vikend, budúci rok pôjdeme zas Tréning Trnava Od trnavákov som dostala pozvanie prísť si zatrénovať k nim na cvičák. Samozrejme som to využila a aj s Kristínou sme si dohodli termín na 1.mája čiže sviatok práce sme oslávili prácou sa sebe a na našom vedení psa na parkúre. Výborné bolo že nakoniec sa k nám pridala aj Miša, ktorú som nahovorila aby nám viedla celý tréning. To čo som sa teoreticky naučila pred dvoma týždňami na seminári teraz som uvádzala do praxe. A že nás Miša dobre popreháňala xi, ale už sme to potrebovali. Dúfam že jej cenné rady budem vedieť využiť aj na preteku J Miša nám postavila pár sekvencií aj parkúr. Zabehli si si aj my tri aj trnaváci a Tonko a Zuzka sa prizerali a pozorne počúvali. Bolo to fajn popoludnie, dúfam že si ho čoskoro zopakujeme. Seminár s Polonou Bonač Seminár sa konal od piatku do nedele na cvičáku v Nitre. Takže sme v piatok predobedom plní očakávania vyrazili. Už som sa tešila na plno kamarátov ktorých som takmer celú zimu nevidela. Postupne som sa zvítala so všetkými Polona s Miškou sa vrátili z vychádzky a mohli sme začať. Seminár viedla špičková slovinská trénerka Polona Bonač a o preklad sa nám čo nevieme dosť dobre po anglicky postarala Miška Mračka. Najprv prišla teoretická časť o motivácii psa či už takého čo sa mu veľmi nechce alebo takého čo sa dá na parkúre ťažšie zvládnuť. Potom nám Polona postavila dráhu, aby si každý tým pozrela zvlášť a ohodnotila tak súhru medzi psovodom a psom a ich štýl behu. Dozvedela som sa že Aminka je veľmi šikovný a rýchly pudlík, s veľmi dobrým štýlom behu aj skoku. Bohužiaľ má na tak malého psíka obrovské oblúky takže zbytočne strácame veľa času. No určite na tom budeme pracovať ;-)V sobotu ráno sme Víkend 29. - 30.3.2008 Konečne prišiel víkend a s ním aj krásne počasíčko. V sobotu sme sa s babami rozhodli že psíkov necháme oddychovať a my sme išli naháňať kondičku. Vzali sme si korčule a vyrazili na Petržalský okruh. Petržalský okruh je Kristínin výmysel a znamená cestu od nás na hrádzu až po Rusovce a naspäť okolo Draždiaku domov. Po zime sme si teda fakt dosť mákli a boli sme príjemne unavené. Večer sme uzavreli v pohodke v krčmičke. No a v nedeľu sme sa vybrali na návštevu do Nitry. Mirinda s kamarátmi nás už čakali na cvičáku. Zvítali sme sa, zložili a dali sa vykladať dráhu. Trvalo nám to dlhšie lebo sme stavali dve dráhy, jednu na running a jednu klasickú. Trénovali sme hlavne zóničky a sťahovačky, ale aj rozlišovačky. Super sme si zabežkali, potrénovali, pokecali a povymieňali skúsenosti. Trosku sme sa aj poopaľovali a pofotili. Skrátka sme si spravili pohodový víkend s kamarátmi, kde sme si zamakali a zároveň aj oddýchli. - FOTKY - 1.-2.3.2008 Pretek Třebíč Konečne zas nadišiel ten čas a my sme vyrazili po dlhej zimnej pauze a pretek. Tentoraz bol ten vyvolený Třebíč. Sobota bola veľmi Lyžovačka Pohronská Polhora Jedného dňa sme sa rozhodli že sa málo vidíme takže si spravíme malú rodinnú dovolenku.Vybrali sme sa na našu chalúpku do tatier.
Nitriansky klub má vybavenú konskú halu na trénovanie každú nedeľu po celú zimu a tento víkend pozvali na tréning aj nás. Dohodli sme sa s Mirkou, že keď bude pekne prídeme s Kristínou a Sašou na tréning už v sobotu. Slniečko svietilo takže sme na obed vyrazili aby sme boli o druhej na cvičáku. Zvítali sme sa s miestnymi, povyťahovali celú dráhu a spolu s Kristínou povymýšľali parkúry. Behalo sa super, bolo sucho a aj trávy bolo po krátkej zime dosť. Zatrénovali sme si teda super, psy sa ponaháňali, my sme pokecali, proste pravá pohoda. Skončili sme až keď nám už začínala byť zima okolo piatej. Odložili sme prekážky a vybrali sa k Mirke kde sme spali. Ja som bola taká odvážna, že som sa zviezla s čerstvou vodičkou Miri xixi, ale nie až na parkovanie, ktoré iste čoskoro vymaká šoféruje super. Prišli sme k nim, zložili sa, prezliekli do niečoho necvičákovského a vydali sa von najesť. Sadli sme si do veľmi príjemnej pizzerie a dobre sme sa napapali. Na zákusok sme šli naspäť k Mirke keď už jej mama kvôli nám piekla, a že bol naozaj výborný. Doma sme si spravili perfektný video večer, pozerali sme si staré agility nahrávky keď sme všetky ešte len začínali behať. Smiali sme sa dlho do noci. Ráno sa nám síce ťažšie vstávalo, keďže sme mali byť už o ôsmej v hale ale stálo to za to. Mirka nás zaviedla k naozaj krásnej, novej, čistučkej konskej hale. Otvorili sme konský prepravník a povynášali prekážky. Postavili sme si pekný, behavý a technický jumping. Aminke tento pieskový povrch ako som už zistila na EO sedí a veľmi sa z neho tešila. Naháňala sa so všetkými čo sa na to len trochu dali nahovoriť a po dráhe lietala ako vystrelená z dela J V hale sa trénovalo naozaj super, škoda že takú nemáme aj niekde bližšie, ale veď neskôr možno aj to bude. Po tréningu, keďže vonku bolo krásne sme sa šli ešte prejsť po peknom okolí. No a potom nám už nezostávalo iné ako sa poďakovať a rozlúčiť. A týmto by som sa ešte raz za mňa aj za Aminku poďakovať Mirke aj celému klubu za úžasný víkend. ĎAKUJEME! 3.2.2008 Tréning Cífer V nedeľu 3.2.2008 som si povedala že jar už je u nás na dolniakoch dosť dlho aby som si išla potrénovať aj von na cvičák. Ráno ma zobudilo slniečko a bolo rozhodnuté. Dohodli sme sa s Jankou a Andrejkou do jedného auta a vydali sa do Cífera. Zvítali sme sa s ostatnými a hneď sme sa dali vyberať parkúr aby sme využili slniečko čo najviac. A teda zabehali sme si naozaj výborne. Hlavne ma potešila príjemná zmena že nás bolo päť smajlíkov takže som nemusela si zabehnúť a rýchlo sa vydýchavať keď som chcela bežať znova ;-)
Aminkina sterilka Dlho som sa rozhodovala či mám dať Aminku sterilizovať, ale keďže začala hárať každé štyri mesiace a aby toho nebolo málo pokaždé sme prechádzali aj faloškou, nakoniec sme sa s mojou veterinárkou zhodli že to bude najlepšie aj po zdravotnej stránke. Šteniatka som neplánovala takže toho mi ľúto nebolo. No a 20.12.2007 sme to konečne naplánovali. Zobrala som si dovolenku a na zotavenie mala Aminka celé sviatky aspoň tak som myslela že to bude že ju budem ofukovať až do Silvestra. 9.12.2007 Tréning v Korneuburgu Celú sobotu som sa už tešila ako si v nedeľu asi po mesiaci konečne potrénujeme. Ráno som vstala do tmy, zobrala už niečo tušiacu Aminku a vyrazila. Najprv som poriadne vymrzla aj so Zuzou na parkovisku, lebo Renča asi 15 minút meškala. Ale aspoň sme sa prebrali a zobudili. Konečne prišla, naložili sme sa a ešte išli zobrať Peťa s Ivetou a zároveň sa stretnúť s Lukáčovcami, ktorí jediní vedeli kde to je. Na hraniciach sa k nám ešte pridal Tomík. Asi po hodinke cesty sme dorazili do Korneuburgu a po chvíľke našli halu kde nás už čakali vysmiatí rakušáci. Priestor na trénovanie majú super, koberec sa vôbec nešmýkal a čo je síce menej podstatné ale aj tak sa cení je že tam majú normálny splachovací záchod a tečúcu vodu. Rozložili sme sa, trochu rozhýbali lebo keďže v noci mrzlo bola tam riadna kosa a už sa staval parkúr. Rakušáci trénovali s nami takže nás bolo dosť, ale chvalabohu majú aj miestnosť s kuchyňou a tam zapálili ohrievač takže my zmrznutí sme čakali v teple. Tréning bol super, jednu dráhu stavala Iveta, jednu Roman a jednu Tomík takže sme sa rozhodne nenudili. Aminka síce behala s menším drivom ako obvikle pretože má zasa falošku ale zóny mala bezchybné a na poslednom parkúre sa už konečne aj poriadne rozbehla. Zaujímavosťou je že rakúšania nemajú ani jedného malého psa čiže trénovali samé borderky a jeden belgičák. V médiách boli iba Zuza s Larou, Iveta s Orinom a Oľga s Messíkom. A ja samučká v smalloch, len trošku mi pomáhala Renatina Fíbinka aby som sa vydýchala. Bolo super a myslím, že všetci vrátane rakúšanov si pochvaľovali . Dúfam, že sa to Ivete podarí ešte niekedy vybaviť a týmto by som sa jej chcela aj za nás všetkých poďakovať. Nový prírastok do rodiny - Lola :-) 20. - 21.10.2007 Víkend v Tatrách Po dvoch náročných pracovných dňoch organizovania kongresu v hotely Kaskády na Sliači som si povedala že keď už som v banskobystrickom 22. -23.9.2007 Agility Cup Cífer
9.9.2007 Ister Cup Ister cup je jeden z pretekov na ktoré netreba vstávať v skorú rannú hodinu, keďže to máme asi 10 minút autom od domu, čo je vítaná zmena.V hale sme sa zložili, zvítali s kamarátmi a zaprezentovali. Náladu mi len trošku pokazilo to že sa opäť raz nemohli dobiehať parkúry po diskvalifikácii pre nedostatok času. Čo už musíme sa snažiť, aby sme sa nikde nediskli. Prvý sa bežal jumping od Michaela Steinera. Celým parkúrom sme prebehli rýchlo a bez chybičky, takže sme sa umiestnili na prvom mieste. Podobne sa nám darilo aj na skúškach od Elizabeth Simonic kde sme taktiež skončili bez chyby na prvom mieste. S agility to ako to už býva skončilo horšie. Na moju radosť sme síce mali všetky zóny, ale Aminka sa na koberci došmýkala v slalome do odmietačky a aby toho nebolo málo tak sa rozhodla aj vrátiť späť z tunela. A potom sa už bežal finálový beh ktorý mohli absolvovať iba plemená psov pre ktoré bol určený, boli to totiž majstrovstvá šeltií, teriérov a psov patriacich do IX. FCI skupiny kam patríme aj my s Aminkou. Tam sa nám podaril pekný čistý disk, nevadí nemusí sa dariť vždy. Celkovo mám z našich výkonov na tomto preteku dobrý pocit a to je hlavné. A možno sa nám budúci rok konečne podarí tento pretek vyhrať. 31.8. - 2.9.2007 Noční Hrátky Náš asi najobľúbenejší pretek Noční Hrátky sa konajú v pražských Komořanech. Keďže prezentácia a prvé behy sa behali už v piatok, zobrala 18. - 19.8.2007 XII. Majstrovstvá Slovenska Opäť raz prešiel rok a nastal čas pre majstrovstvá Slovenska. Tak ako každý rok aj teraz sa konali na Inchebe. Rozhodcami tento rok boli Bernhard Hüppe a Lenka Pánková. V sobotu sa začínalo jumpingom jednotlivcov od Lenky Pánkovej. Bol to behavý parkúr a miestami som mala čo robiť aby som Aminke stačila ale nakoniec sa nám ho podarilo vyhrať. Ako druhé sa v sobotu behali družstvá. Tento rok sme boli čisto pudlie družstvo a stretli sme sa tam ja s Ami, Sofia Polanská s Tami a Renáta Kráľová s Fibi. Renče aj Sofke sa v agility darilo a dobehli čistý parkúr, zato my s Ami sme také šťastie tento krát nemali. Dobehli sme nielen s chybou ale aj s odmietačkou. Ale nakoniec sme ustáli 2.miesto. Takže tak vyzerala naša v podstate úspešná sobota a my už sme sa tešili na nedeľu. Ráno sa začínalo jumpingom družstiev. Tento krát sme aj ja aj Renáta zabehli čisto ale Sofia sa nanešťastie diskla takže sme spadli na 5.miesto a celkovo sme skončili tretí. Tešíme sa je to náš prvý úspech na MSR. A potom sa už staval agility jednotlivcov. Tak ako včera jumping aj dnes jednotlivcov pískala Lenka Pánková. Štartovalo sa v opačnom poradí a keďže sme boli s Ami po včerajšku prvý prišli sme na radu ako posledný. Celý parkúr sme zvládli bez nejakých veľkých problémov a už sa zdalo že to máme vo vrecku keď nám spadla predposledná tyčka. Keďže Aminka zhadzuje naozaj minimálne bola to jednoducho smola. Posunuli sme sa na 7.miesto a celkovo sme skončili 5. Myslím si že to bol celkovo úspešný víkend a tešíme sa zas o rok. 27. - 29.10.2007 European Open Taliansko Išli sme, prišli sme, výborne si zabehali, vyhrali sme a spokojne odchádzame smer talianske more ;)) Fotočky od Sašenky
|
21.-22.11.2009 Eurocup
European open 2009 
Zhrnutie
1.-3.5.2009 Majstrovstvá Pudlov Praha
11.-13.4 CHPV a seminár 3 rozhodcov
1.-5.4.2009 predĺžený víkend v Tatrách alias Paráda Paráda
Krásne počasie nás vytiahlo von a my sme si spravili prekrásnu prechádzku Devín, Sandberg a naspäť. Pofotili sme najmä psíky ;)) 
10.-11.1.2009
22.-23.11. Eurocup
14. -18.11 výlet do Prahy
Chvalnovská pohodička
Agility Fest
Boli sme s Aminkou na dovolenke v Chorvátsku
6.9.2008 Svadba Kristínky a Jožka
Noční Hrátky 2008 
Po všetkých týchto na hlasivky náročných behoch sa znovu rozbehla zábava o ktorú sa postaral Láďo s hudbičkou, ale aj holandský rozhodca Kees Stoel, ktorý sa naozaj dobre bavil xixi
MSR
Tábor Opava 
Prázdninové derby Blatné 
V piatok sme sa zaregistrovali, dohodli si partiu na tréning keďže bol platený, ale povedali sme si že sa to oplatí trochu psy prevetrať a ukázať im prekážky. K mojej radosti Ami nemala s ničím problém, aj zóny mala bezproblémové. No ale už v sobotu sa ukázalo že tréning je jedna vec a beh naostro iná ;-))
V jumpingu sa ukázalo že asi málo trénujeme dvojitý skok a trojskok, lebo Aminke tam nevyšiel krok dvojitý zhodila a keďže to boli tyčky veľkosti konských kavaliet tak sa jej vôbec nedivím že potom nezvládla trojskok a jednu z tyčiek podliezla čo samozrejme znamená odmietnutie a veľkú stratu času keďže bolo treba opraviť až tri prekážky.Ale nevadí bojujeme ďalej a za chvíľu prišiel na radu open. Ani tu sa nám nedarilo oveľa lepšie lebo aj keď mala na tréningu zóny bezproblémové tu kladinu preskočila priam ukážkovo a aby toho nebolo málo tak nám rozhodca ešte zdvihol aj hojdačku, ktorá bola posudzovaná veľmi prísne a pes tam musel zostať chvíľku stáť čo je pre Ami dosť problém.No ale aj napriek týmto katastrofám sa nám podarilo dostať do finále kde sa behal opäť open.Tam som bola na jednom mieste príliš rýchla čo nás stálo obehnutý múr a potom som zas dlho čakala a dávala pozor na tu nešťastnú hojdačku a kým som sa pohla Ami sa už dostala za krídlo ďalšej skočky čiže zas odmietačka.
Hneď ráno sa behal open agility družstvá, kde sme bojovali spolu s Mirkou, Mišou a Oľgou. Open sme zabehli čisto ale všetci ostatný sa bohužiaľ vydiskovali.My sme si to vynahradili v jumpingu ktorý bol naozaj veľmi pekný a za normálnych okolností by sme s ním asi nemali problém, lenže kým sme sa dostali na radu a nielenže lialo tak že Ami ani nechcela výsť z domčeka, ale na dráhe už miestami nebolo ani stopy po tráve a zabárala som sa skoro po členky do blata. Začiatok jumpingovej dráhy sme prešli bez problémov aj nástrahy sme prešli v pohode ale nasledoval rovný pevný tunel a za ním dve skočky ktoré som sa snažila aspoň ukričať keď už som tam v tom blate nestihla byť, ale Ami si bohužiaľ vybrala práve tú nesprávnu skočku. No a ďalej to už bol zas bezproblémový beh. Čo už stane sa.Mirka tento beh zabehla čisto, Miša mala 1 chybu a 2 odmietačky a Oľga 2 chyby, takže nám už naozaj o nič nešlo.Keď to celé zhrniem tak síce pršalo a nám sa vôbec nedarilo ale inak to bol pretek ako vždy veľmi pekný, dobre zorganizovaný a nechýbala obrovská konkurencia z celého sveta.Dúfam že sa mi podarí sa budúci rok dostať na toto úžasné podujatie znovu a že sa zadarí viac. 
Třebovická Laťka
Cup Mánia 
pokračovali ďalším parkúrom kde sme riešili zas ďalšie problémy našich behov.Poobede začalo pršať, schovali sme sa pod strechu a spravili sme si vyčerpávajúcu teoretickú časť o spôsoboch tréningu od zhadzovania, cez oblúky až po zóny.No a keď prestalo pršať pokračovali sme v trénovaní.Po skončení tréningu sme sa šli osprchovať a najesť a potom sme s Miri, Ľudkou a Luciou vyrazili do ulíc nočnej Nitry. Najprv sme si zašli na výborný zmrzlinový pohár a nakoniec sme zakotvili v Mirkinom obľúbenom podniku na tequile. Samozrejme sme to nijako nepreháňali keďže nás ešte čakal jeden náročný deň.Prišla nedeľa a sňou sekvencie, doobeda zamerané na oblúky a poobede na otočky. Teória bola vlastne počas celého dňa, divím sa že Polona s Miškou neochripeli xixi.Aby toho nemali málo ešte sa pridala teória o príprave na pretek a samotnej príprave pred behom.Potom nám zostalo ešte trochu času tak nám Polona predviedla teóriu v praxi pri učení hojdačky a slalomu.A nakoniec nám už nezostávalo len sa rozlúčiť, poďakovať a pomaly sa porozchádzať domov.Seminár to bol naozaj úžasný, veľmi sa mi páčil a určite si ho zopakujem ak bude ešte možnosť.
zábavná ale skôr asi pre Aminku, ktorá bola ako neriadená strela ;)) Nevadí zatlieskali sme aspoň Kristíne ktorej sa podarilo niečo vyhrať aj s Biskom aj s Waldim. No a potom sme sa už len zbalili a vyrazili sa ubytovať do Trnavy pri Třebíči. Áno aj naši susedia majú svoju Trnavu a práve tam sme bývali. Tešili sme sa lebo nás čakal perný večer. Rýchlo sme sa osprchovali, prezliekli a vyrazili sa najesť. Našli sme veľmi peknú reštauráciu s milou čašníčkou a dobre sme sa napapali a rozobrali prežitý deň a plán nastávajúceho večera ktorý sa mal len začať. Aminka s Bissom totiž slávili svoje narodeniny. Aminka štvrté a Bisko tretie. Takže sme rýchlo dojedli a ponáhľali sme sa za psíkmi na oslavu. Najprv pretože hafani boli už hladní sme rozkrojili tortu. Niektorý /nechcem bonzovať ale Bisko ;))/ si zobli ešte pred rozkrojením a zase poniektorý skoro ani neverili vlastným očiam že dostali takú dobrotu a bojovali so svojou miskou trošku dlhšie. Ale myslím že žiadny sa nedal zahanbiť. No a potom sa už pripravovala oslava aj pre nás a krájal sa aj výborný punčový rez, nalievalo alko aj nealko. Skrátka bavili sme sa. Druhý deň sa nám síce nechcelo vstávať ale vášeň k agility zase raz zvíťazila. Aminka už behala trošku ukáznenejšie a nakoniec sa nám niečo aj podarilo zabehnúť. Tešila som sa najmä z druhého miesta v skúške A3 v ktoré som po minulom dni ani nedúfala. Skrátka bol to zas jeden s krásnych agility víkendov a aj keď nebol práve s tých najúspešnejších stál za to. 
Ja s kamarátkou Lindou a môj otec so svojou priateľkou Erikou, no a samozrejme celá svorka. Aminka, skoro jazvečík Sally a buldočka Lola. Vyrazili sme v stredu večer a už sme sa po ceste len najedli a zaľahli. Druhý deň sme uvažovali že sa pôjdeme lyžovať ale keďže Erika nemala pripravené lyže rozhodli sme sa že prvý deň po práci si dáme len taký oddychový, dlho sme spali a potom sme sa iba vybrali peši nakúpiť a na prechádzku som psíkmi. Večer sme si krátili spoločenskými hrami a vareným vínkom. No ale v piatok sme už vybehli na lyže, bolo super, krásne počasie, prázdny svah lebo bolo tesne pred prázdninami. Vylyžovali sme sa dosýta. Potom sme zašli do reštaurácie na obedo-večeru a najedli sme sa do prasknutia. Keď sme prišli už sme sa ledva donútili ísť vybehať psy, ale keďže to inak nejde a naši miláčikovia sú na to zvyknutý tak to bolo potrebné či sa nám chcelo alebo nie. Večer dorazil aj môj brat s Nerinkou takže nás bolo zas o dvoch viac a tým pádom aj veselšie. Na oslavu jeho príchodu sme ho nakŕmili a6nbsp;vyrazili do krčmy na biliárd. Na naše prekvapenie bola krčma úplne prázdna, miestny mali asi pred výplatami ;)) Na druhý deň bol plán ísť znovu na lyže ale ráno sme sa zobudili do neuveriteľnej zimy a vetra takže sme od toho upustili. Radšej sme zobrali všetky psy a išli sme sa pozrieť na furmanské preteky. Koníky boli silné a krásne a my sme sa nevedeli vynadívať. Potom sme si ešte spravili prechádzku a utekali do tepla. V nedeľu sme chceli ísť domov niekedy na obed ale keďže sme ešte zďaleka neboli vylyžovaní rozhodli sme sa že ešte vybehneme aspoň na dve hodiny na svah. A stálo to zato. Počasie sa umúdrilo a zas bolo nádherne. My sme si polyžovali a Tomáš sa obetoval a šiel so psíkmi do lesa. Čiže spokojnosť na všetkých stranách. No a ani sme sa nenazdali a už sme sedeli v aute na ceste do Bratislavy. Bolo to síce krátko ale aj tak bolo fajn. 
9. - 10.2.2008 Výlet do Nitry
Jedného dňa sa priateľka môjho otca znenazdania rozhodla že chce psa. Nedala sa odhovoriť už bola rozhodnutá bude to Francúzsky buldoček. Nieje to zrovna plemeno ktoré by bolo podľa môjho agilitáckeho gusta ale už bolo rozhodnuté. Vybrali sme sa do jednej dedinky za Levice pozrieť ten zázrak. Šteniatka boli fakt krásne, lenže sme museli ešte aspoň dva týždne vydržať. Síce sa mi tmavo žíhaná farba nikdy veľmi nepáčila ale šteniatka boli také zlaté že sme si nakoniec vybrali. Nakoniec sa nová mama dočkala a vybrali sa po náš nový prírastok. Lola tak ju Erika pomenovala je malinké večne uzimené šteniatko, ktorému sú psie vecičky veľké takže má kabát a z odstrihnutého rukáva na mikine. Ale inak je fakt úžasná, vôbec ničoho sa nebojí a je to obrovský žrút. Aminka je z nej síce trochu nešťastná lebo ju stále otravuje ale určite si ju obľúbi veď nakoniec sa nebudú vidieť každý deň. A keď spolu začnú šantiť po lúke verím že z nich budú dobré kamarátky.
kraji, pôjdem sa pozrieť na chalupu ktorú máme v dedinke Pohronská polhora kúsok od Brezna. Za mnou prišiel môj otec s priateľkou a priviezli mi aj Aminku. Ráno sme dlho vyspávali a pri raňajkách sme s výskotom zistili že vonku začína snežiť. Padali vločky veľké ako päťkoruny. Poriadne sme sa obliekli, samozrejme aj Aminka dostala svoj kabátik s kožušinkou a vyrazili sme na prechádzku po okolitých kopcoch. Chodili sme asi 4 hodinky a neskôr prestalo snežiť a vykukla modrá obloha a začalo svietiť teplé slniečko. Aminka sa v lese veľmi tešila, lietala hore, dole. Cestou späť sme narazili na starenku, ktorá pásla stádo v ktorom boli ovce, kozy aj kravy. Tak sme sa s veľmi milou starenkou fúzatejšou ako môj otec pustili do reči. Poznala každú jednu ovečku či kozičku po mene. V ruke mala igelitku plnú vlny a vraj každý deň zvalí jednu ovečku na zem a ostrihá ju ručne nožnicami. Vraj čo má robiť celý deň, kráti si tak čas. A to mala táto babička dobre po sedemdesiatke. Podtatranský starý ľudia sú proste úžasný. Aminka mala najskôr z oviec rešpekt lebo na ňu dupali kopýtkami, ale potom zistila že keď zašteká tak začnú utekať, takže sa osmelila. Samozrejme som ju odvolala späť, aby sa stádo nerozutekalo, ale babička sa len smiala a kričala „Ber ho! Ber ho!“ . Zavolala meno niektorej z ovcí a tie postupne prišli naspäť. Zážitok sme mali aj my aj Aminka a starká si aspoň skrátila chvíľu. Potom už slnko zašlo a začalo sa citeľne ochladzovať takže sme sa vybrali na chalupu. Večer sme strávili ako kedysi keďže televízor tam ide iba na dobré slovo, hrali sme spoločenské hry a otec upiekol výborné lokše na peci na drevo. Na druhý deň keďže nás čakala pomerne dlhá cesta domov sme vyrazili na krátku prechádzku po okolí, spravili obed, poupratovali a vyrazili domov. Krátky ale pekný víkend bol za nami a nám sa síce nechcelo z tohto prekrásneho kraja, ale už sme sa aj tešili domov. Veď sa sem zas vrátime na nejakú lyžovačku. 
Cíferčania robili oficiálny pretek po prvý raz takže som sa na nich aj nové prostredie veľmi tešila. A cíferský nesklamali. Pľac majú super , s veľkým parkoviskom, hotelom aj bufetom a pri venčení sme mohli ísť pozrieť aj koníky. Jediné čo niektoré psíky trošku rušilo bolo to že nám myšky behali pomaly popod nohy, ale aj s tým sa musí občas rátať. Rozhodovanie bola tento krát čisto pánska záležitosť. V sobotu pískal agility a jumping slovenský rozhodca Roman Lukáč a skúšky síce český ale aj tak náš Tomáš Glabazňa. V nedeľu si to vymenili. Parkúry boli technické a zároveň rýchle so skrytými pastičkami. Roman a Tomík sa v obtiažnosti chvíľami priam pretekali. My s Aminkou sme mali smolný víkend ako už dávno nie. Síce kým Ami pracuje tak si myšky nevšíma, ale aj tak nám to tento krát nejako nešlo. Prvý sobotný beh sme síce zabehli čisto a vyhrali , ale ostatné sme kazili jeden za druhým. Nevadí! Atmosféra bola perfektná, ľudia super a o to ide, aby sme sa na pretekoch dobre cítili. No a nabudúce to bude určite lepšie.
som si dovolenku a ráno o pól štvrtej sme s takým elánom akým sa len dá tak skoro ráno vyrazili smer Praha. Aby toho nebolo málo piatok sa behalo aj najviac behov. Zaprezentovali sme sa, pomohla som Oľge a Mirke postaviť svoj stan aj keď ja som si tento krát mohla užívať ten komfort a spala som u Aminkinej chovateľky Moniky a užívala si s ňou krásy materstva keďže má polročnú dcéru Elišku. Keď už boli veci vyložené a stany postavené mohli sme začať behať. Prvým sme začínali jumpingom družstiev. V družstve som tento rok nebola tak ako vždy s pudliou rodinkou ale aj tak som pudlom zostala verná aspoň sčasti. Mali sme názov Pedigree 1 a boli sme tam so Sofiou Polanskou s Tami, Renátou Kráľovou s Agil a Tomíkom Glabazňom s Lulou. My s Ami sme zabehli čistý, rýchli parkúr a skončili prvý. Potom sme sa presunuli na vedľajší parkúr a zabehli krásnu, čistú skúšku ktorú sme vyhrali. No ale tu nás šťastie trochu opustilo, lebo v ďalšom behu, jumpingu dvojíc sa Aminka tak ako aj dosť ďalších small psov vrátila z pevného tunela. Asi sa im tam niečo nepáčilo. V dvojici som bola so Sofiou s Tami a tá urobila to isté, takže sme si aspoň nemali čo vyčítať. Ako posledný sa behal open klubov, tam smemali ešte väčšiu smolu a dobehli sme nielen s odmietačkou ale aj so spadnutou skočkou. Už som si myslela že to bude pre dnešok všetko keď som sa ešte nečakane zapojila do karnevalu, ktorý bol novinkou nočních hrátok. Asi ako jediný sme behali v maskách štyria a to ja, Tomík, malá Eliška Laštovková v kočíku a Bellonka Mirky Antalovej. Keď ste ešte neskúsili bežať v gumákoch, s cudzím psom a tlačiac kočík s pršiplášťom v očiach a ešte v ruke držiac pohár plný vody ako štafetu tak vrelo odporúčam. Poviem len toľko že pri predávaní štafety Tomíkovy som bola rada že ten pršiplášť na sebe mám ;-)) V sobotu sme si šetrili formu na večerné finále, takže nás ani nemrzelo že v skúške sme mali chybičku s skončili štvrtý. Po skúške nasledoval Ch
arlieho beh, ktorý behala len Aminka a ja som sa medzitým cvičila v kočíkovaní. Zato Aminka si zabehala viac než dosť. Bežala samozrejme s chovateľkou ako už tradične každý rok a konečne aj dobehli, potom si Mirka chcela vyskúšať pudlíka a nakoniec borderku vymenila Renáta Libová s ktorou mala Ami úplne najlepší čas. Potom sme si poobede trochu oddýchli a už nás čakal finálový večer. Bežali sa finále dvojíc, družstiev, jednotlivcov a klubov. My sme sa kvalifikovali do finále družstiev kde sme celkovo skončili ako piate družstvo. Potom nasledovalo finále jednotlivcov, tam sa nám naozaj darilo a všetkých small psov sme porazili. Aminke sa v noci behá výborne, len ja som mala trošku problém ju v tej tme vidieť. Nuž čo už keď mám čierneho psa musím s tým počítať. No a nakoniec malo prísť vyvrcholenie v podobe finále klubov, ktoré sme svorne pokazili. Nevadí skúsime to zas o rok, hlavne že bola zábava v čom sme sa ani tento rok nesklamali a v nedeľu sme behali zachrípnutí od sobotného povzbudzovania. V nedeľu ráno sme už mali nachystaný beh fien proti psom a súťaž plemien kde som súperila s celou našou rodinou, ktorá sa nám každým rokom zväčšuje a dúfam že budúci rok nás bude zase o niečo viac. Tento rok sme vyhrali cenu o najlepšieho pudlíka v kategórii small za čo sme dostali krásny pohár. Noční Hrátky zase ubehli ako voda a nám zostávalo sa rozlúčiť so všetkými kamarátmi a všetkými psími členmi našej pudlej rodinky. Budúci rok máme čo obhajovať takže sa už teraz tešíme.
