DoporučujemeZaložit web nebo e-shop
 

Moje pudlíky z Elita Triumphans

Náš život s pudlíkmi

Boli sme sa vyvetrať v Tatrách a vyprechádzkovali sa na Chopku a nazbierali plno dubákov. Fotky TU

 

 

Dovolenka na Gréckom Zakynthose

Dovolenka to bola úžasná, taká na ktorú sa proste nezabúda. Zažili sme toho veľa, od cesty do Kalamaki, cez veľmi zaujímavý výlet na skútri na ktorom sme našli najúžasnejšiu malinkatú pláž na ostrove a náučný súkromný poznávací zájazd s Oxanou až po výlet loďou na nádhernú pláž Navajo, kde som prekonala svoje fóbie a dokonca vylovila kamen ala vajíčko z jaskyne ;)) proste super.No ale treba sa vrátiť do reality a doma nás už čakali kvalifikačky. Tohto roku som opäť dospela k názoru že jeden velikánsky pretek mi stačí a keďže European Open je moja srdcovka ešte podporená tým že sa koná v Holandsku kam som sa vždy chcela ísť pozrieť, rozhodla som sa majstrovstvá sveta odriecť.Ale každopádne kvalifikačiek sme sa poctivo zúčastnili a celkom dobre si zabehali. Trochu ma zarazila atmosféra skoro ako na tréningu, ale možno to bolo pre niektoré tými lepšie. Zase načo sa stresovať už pred majstrovstvami ;))Tak to je tak asi všetko čo sa za ten čas stalo a teraz nás čaká už spomínané EO takže nám držte palce ;))

 1.-5.4.2009 predĺžený víkend v Tatrách alias Paráda Paráda

Náš výlet sme zahájili v stredu večer, občerstvením v McDonalde a prechádzkou nočnou Nitrou. Zvládli sme to aj sme trochu poblúdili ;)) a potom už hurá smer Polhora. Dorazili sme o pol tretej ráno a to už padli aj naše plány na jeden drink, len sme sa vybalili a odpadli.

Zato druhý deň sme sa s veľkým elánom pustili na túru. A že to stálo za to, pozreli sme si krásnu muránsku planinu a tisovecký kopec, konkrétne náučný chodník Hradová.Pochodili sme po lese, videli tisovecký hrad, ktorý vlastne nieje hrad a hlavne pokochali sa nádherným výhľadom.

V piatok už sa všetko točilo okolo Evičky, ktorá oslavovala narodeniny. Hneď ráno sme vyrazili do mesta pre tortu, ale zistili sme že v malom meste zohnať tortu nieje vôbec jednoduché...ale nakoniec sa podarilo aspoň čiastočne. Ešte kým sme začali tú slávu, vydali sme sa na pôvodne krátku, malú prechádzku po okolí. Ona krátka aj bola, ale že bola zrovna malá...vybrali sme totiž jednu  zalesnenenú cestičku, ktorá náhle skončila xixi takže sme sa brodili do kopca lesom. Ale nakoniec sa zvážnica predsa len našla, takže potom to už bola len pekná prechádzka a vylihovanie na lúke. Vyprechádzkované sme sa pustili do príprav a potom už nasledovalo len sfukovanie sviečok, búchanie šampanského, grilovanie všetkého čo sa grilovať dalo a večer...v skratke veeeľká zábava.

V sobotu sme sa spamätávali, počítali fľaše a v podstate len oddychovali. Malá prechádzka však nemohla chýbať, to by sme tým naším štvornohým miláčikom neurobili.Tentoraz sme si dali všetci záležať aby bola naozaj malá xixi, ale to by sme neboli my keby sme si to aj tak neskomplikovali. Chceli sme si tú prechádzku skrátiť ešte viac ako obvykle a narazili sme na potôčik s lávkou. Ale nebola to obyčajná lávka, bola to pravá tatranská lávka kde každá druhá palička chýbala a celkom dosť nebezpečne sa knísala. Ale my sme odvážne a pustili sme sa do toho. Evička sa odvážila ako prvá, vyzeralo to nebezpečne ale zvládla to. Potom som sa odhodlala ja s Amuchou na rukách. Normálne mi takéto veci nerobia problémy, ale keďže sa to so mnou po uplynulej noci trochu  knísalo aj bez lávky bolo to celkom zaujímavé xixi. Darka s Foxom na rukách prešla bez väčšieho zaváhania v obave že sa to Foxovi nebude páčiť. No a zostávala len Janka. Tá Bena poslala cez potok samého a skúšala prejsť. Skúšala a skúšala až sa to Ben na druhej strany rozhodol ísť skontrolovať. Lenže nevybral si osvedčenú cestu cez vodu ale práve cez spomínanú lávku. Tá sa pod takmer 40 kilovým labradorom dosť povážlivo zaknísala a keď posledný kus musel Ben preskočiť, my všetci sme mali srdcia až v krku. Ale prežili sme to všetci v zdraví až na to že Janka bola ešte stále na druhom brehu. Nakoniec sa rozhodla zhodiť boty, vykasať gate a prebrodila ;))

Po akčnom zakončení prechádzky nás čakal už len pokojný posledný večer, kedy som utrpela strašnú porážku v človeče...ale oslávenec predsa musí vyhrať ;))

Už nám zostávalo len, balenie, upratovanie, zastávka v štiavnických kopcoch na výborný obed a žabie obzvlášnenie a nakoniec už to nevyhnutné lúčenie...  

DOKUMENTÁCIA

 

 

 

Abeille Elita Triumphans dnes oslavuje svoje 5. narodeniny.

Všetko najlepsie Aminenka, prajem krásny, veselý a predlhý život.

Krásne počasie nás vytiahlo von a my sme si spravili prekrásnu prechádzku Devín, Sandberg a naspäť. Pofotili sme najmä psíky ;)) FOTKY

 10.-11.1.2009

Tento víkend som prijala pozvanie do divadla v Nitre a spojila tak kultúru s tréningom.S Aminkou sme dorazili navečer, trochu sme sa s Miri vyfintili a vyrazili do divadla na Okuliare Eltona Johna ;))Výborne sme sa pobavili, potom dobre napapali, trochu sa poprechádzali po zasneženej Nitre, skúšali nočný slalom a nebolo by to ono keby nám na dobrú noc nezakýval Swarley hihi ;)) Druhý deň sme vstávali vééééľmi skoro. Ale vyplatilo sa, tréning bol výborný a všetkým sa nám ohromne páčilo.Amiška síce občas vyzerala ako keby brzdila hlavou a nie nohami, ale aj s pieskom v gumičkách bola najkrajší (jediný xixi) pudlík v hale. A čo sa mi ešte okrem Trkmankiných parkúrov páčilo? Boli sme tam šesť smajlov a jediný large. Juj vyzerá to tak že takzvaná “kráľovská” kategória upadá jop ;)) No nič dosť bolo srandy, bolo ako vždy fajn, veľká vďaka nitrianskemu klubu na čele s Miri. Teším sa nabudúce aj keď najbližšie bude zas tréning iného druhu xiix Miri spíš?

Nový rok je tu a za nami jeho ukončenie vo forme perfektnej dovolenky a úžasnej lyžovačky. Zatial sú tu fotečky a článoček. Ďalšie fotky od Mirindy 

Písalo sa 30. teho decembra roku pána 2008 – to znamená deň pred Silvestrom. Vybrali sme sa do čarokrásneho prostredia nízkych tatier. Usídlení sme boli v drevenej chalúpke, postavenej v roku pána 1902, v obci zvanej Braväcovo. Našim hlavným programom bolo skvele sa zabaviť, polyžovať a predovšetkým zlepšiť kondičku našim psíkom, aby boli v nasledujúcej agility sezóne ešte rýchlejší ( ale naozaj sme skromné xixi).

Dovolenku sme zahájili večernou lyžovačkou na Táloch. Zjazdovka bola výborná, krásne snežilo, hviezdičky svietili, proste všetko na čo sme sa toľko tešili.  Miri sa tešila až tak intenzívne až mierne precenila svoje sily, rozpleštila sa na svahu a obila si kolená. Ešte bola nablízku kamoška Adel zo svojou haďou navšetko dobrou masťou.

Zobudili sme sa do silvestrovského rána a kedže bolo krásne počasie, boli sme sa prejsť a zároveň predviesť naše psíky na Táloch. Ruskí turisti z nich boli úplne unesení. Popoludní sa Miri dala na nadľudský úkon, rozhodla sa že sa podujme naučiť Adel snowbordovať. No a že jej to šlo... ešte potrénuje trochu viac a múže vyraziť na pretek, alebo možno ani nie kedže je nečlen...

Silvestrovský večer bol LEGENDÁRNY –IT WAS LEGENDARY ! – ale postupne! Najprv sme si spravili vianoce a poriadne tým rozprúdili náladu. Darčeky boli naozaj všelijaké od obyčajných ako notebookové tašky a kozmetické blbinky až po siláka vojaka, ružové cingrlátko a žabieho princa.  Niektorý si pripíjali tequilou, iný boli mäkkí a dávali si vínko a niekomu úplne stačila cola. Posilneným sa nám perfektne hralo sexeso, už v mierne ? v inom rozpoložení sme šupli sccrable so silne pozmeneními pravidlami – ved taký trtofajalán by vám vedel rozprávať. Vrcholom večera bola discotéka, karaoke a amnézia :D ... inak Jožo spíš ?

Po ťažkej silvestrovskej noci , sme radšej deň strávili hybernáciou a zábavu nám robil Jébel, žmŕňa a svoje pridal aj pastrnák. Boli sme radi že sme prechod na nový rok prežili v psychickom zdravý a hlavne v pohode. Večer keď sme sa ako tak prebrali, vybehli sme pri romantickom snežení opäť na tie trápne Tále. ...Mira spíš ?

Reku ďalší den, zistíme naše hranice – vybrali sme sa na Chopok. Očekovali sme všetky vleky – Mira pobavila všetkých naokolo svojimi schopnosťami alebo skôr neschopnosťami nasadnúť na kotvopomu – ale kto to kedy videl kotvopoma ? Sme veľmi radi, že sme sa rozhodli práve pre tento deň, pretože čary nadobudli svoju platnosť až na ďalší deň, v podobe zaseknutej lanovky. Ale my sme to šťastne prežili a tešili sa na ďalší večer. Adelka nám napiekla lokše a zakončili sme ho rozoberaním podstatných životných otázok. ... Kristína spíš?

Predposledný deň sme sa zobudili do prekrásneho rána a aj by sme si to prekrásne ráno užili, nebyť zamrznutého hajzla xixixi ale my niesme žiadne krasotinky takže sme zvládli aj kadibudku. Neskôr aby sme nezačali trpieť ponorkou tak sme sa rozdelili. Jedna skupina šla na rodinnú návštevu do Bystrice a ostatný maniaci, vyvenčiť a znovu na svah.   

Takto nejako sme v podstate ukončili našu skvelú dovolenku, lebo druhý deň sa už len balilo, upratovalo ten náš úžasný bordelík a fičalo domov. Samozrejme sme si nemohli odpustiť návštevu shoping parku a až keď sme si každá šťastne zvierali svoju igelitku, mohli sme sa spokojne pohnúť smer nížina a smog, škola a práca...

autor: kolektív BRCV

13.-14.12. Tak máme za sebou ďalší voľný a hlavne oddychový víkend. Užili sme si ho ako sa patrí a pozývame Vás pozrieť si fotočky s podtitulom život s dvoma pudlami je skrátka úúúžasný ;)))

fotočky zo soboty a z  nedeľe

 Boli sme s Aminkou na dovolenke v Chorvátsku

Tak sme sa raz pri pive s Monikou bavili že pôjdeme na dovolenku. A samy sme sa asi čudovali že nakoniec vážne ideme do Chorvátska. Monča zbalila auto, deti a psa a vyrazila z Prahy smer Blava. Ja som zatiaľ uisťovala Jirku cez skype že dám pozor na ňu aj deti. O pól druhej som sa nalodila už aj ja a  Aminka a hurá dovolenka.

Cesta ubiehala v pohode kým bola tma a decká spali, samozrejme Monika si to vyrátala tak, že sadla za volant presne vtedy keď začali prudiť xixi takže do materských povinností som sa začala zaúčať už v aute ;))

Konečne sme dorazili. Privítali nás Mackovci, krásne drevené chatky a náš delegát Honza Vrzgula hihi náhodou zlatý.Zabývali sme sa, ale naša radosť netrvala dlho. Len čo sme vynosili veci z auta spustil sa dážď. Klára s Jirkom nás uisťovali že to bude len chvíľkové, ale keď nakoniec pršalo viac menej celý deň nebolo nám všetko jedno.Nakoniec sa druhý deň vyčasilo a my sme sa vybrali do neďalekej Puly, pozreli sme si obchodíky, kostol a krásny prístav.

Takto sme trávili dni, chodievali sme po okolitých mestečkách a plážach a všetko bolo super, až kým Monika nechytila žlčníkový záchvat... chvalabohu s nami v kempe dovolenkovali aj vodní záchranári, ktorí tam mali pani doktorku zo zázračnými tabletkami. Tabletky ale neboli až také úžasné ako sme si mysleli, takže Monika strávila celý deň v posteli a my sme si podelili starostlivosť o deti. Pre mňa skúška ohňom, ale našťastie Eliška bola dobručká a Ondrovi sa mi tiež podarilo vymyslieť program. A keď mi už dochádzali nápady, štafetu prebrali Klára s Jirkom a vzali všetky deti na dlhú prechádzku. No a štyri deti, z  toho dve ešte v kočíku, klobúk dole.

Keď sa Monika uzdravila, vzali sme ju aj s deckami do krásneho akvária, kde sme videli všelijaké podvodné potvory od krabov a hviezdíc, cez krásne morské koníky až po chobotnicu a murény. Bolo to super, deťom sa páčili hlavne malé žraloky a raje ktoré sa vystrkovali z vody ako keby sa nám chceli poriadne poukazovať.

Psíky si dovolenku tiež užívali, všade naokolo našej chatky bol krásny borovicový les a more bolo jak zrkadlo takže Aminka skoro nevyliezla z vody a stal sa z nej dokonalý slaneček ;)))

Určite vrcholom celej dovolenky malého Ondreja bol výlet loďou. Jeho povestné loď, loď, loď, loď, keď išiel po pláži, nakoniec dospelo až k tomu, že keď sa Monike spravilo dobre na toľko že zvládla hodinu a pól dlhé pohojdávanie, vybrali sme loď a vyrazili. Bolo to super, Eliška zaspala akonáhle začal hučať motor, Óňo nakoniec do vody predsa len nespadol a my sme sa celkom bavili aj keď z chorvátskym výkladom. Náhodou sme celkom rozumeli. Odchádzali sme z prístavu spokojný, len Óňo už pre zmenu nechcel na loď, teraz chcel loď vlastnú xixixi Moni držím palce.

Po večeroch sme sedeli pri vínku, alebo sme grilovali. Buď sme mali kuriatko ešte z domova alebo sme na trhu kúpili výborného úhora, makrelu a raju a upiekli ich. Posledný večer sme vyrazili do neďalekej Fažany na večeru. Prvý krát som ochutnala mušle a kalamáre J zakončili sme to výbornou zmrzlinou, z ktorej sa tešili nielen deti.

Tak to bola v skratke naša dovolenka, bolo super aj keď dovolenka zo štyrmi deťmi a šiestimi psami dá zabrať xixi

fotky

14. -18.11 výlet do Prahy

V piatok po práci sme sa s Aminkou vybrali na hlavnú stanicu a počkali na meškajúci vlak smer Praha. Na nástupišti bolo asi milión ľudí a keďže sme nemali miestenky, mala som trochu obavy ako sa zmestime, ale nakoniec sme si našli miestečko.Cesta ubehla v pohode, Aminka ani nevymýšľala a tak si získala našich spolucestujúcich že dve odchádzali s tým že budú rozmýšľať nad kúpou pudla ;))

V Prahe na stanici nás už čakala delegácia v zložení Darka, Janka a Lucka. Zvítali sa s Aminkou a nakoniec som sa dostala na radu aj ja ;)

V sobotu bol v pláne výlet do Litoměříc, kde sme vzali labradora Bena a vyšli sa pokochať okolitou prírodou. Večer síce unavení ale predsa sme sa stretli s dvoma Evičkami a oslávili jak stretnutie zas po nejakom čase, ale aj Evičkine narodeniny. Večer sa niesol v znamení tequily, biliardu, šípok a zábavy. Ani sme sa nenazdali a už bolo nad ránom. Rýchlo sme sa vybrali do postelí, lebo už bol naplánovaný ďalší výlet.Horko, ťažko ale nakoniec sme vstali a vybrali sa na neďalekú divokú Šárku. Je tam fakt nádherne, je to kus hôr a lesa uprostred hlavného mesta, proste krása. Najprv sme sa vybrali na prechádzku po lúkach a púšťali šarkana a keď už sme boli vyfúkané vydali sme sa do lesa.Aminka najprv skúšala chytiť šarkana a keď sa jej to nepodarilo, uspokojila sa aj zo svojím lietajúcim tanierom. Po prechádzke lesom nám dobre padol teplý čaj.No a potom nám už nezostávalo iné len sa rozlúčiť. Ale náš víkend ešte zďaleka nekončil.Rozlúčili sme sa s holkami a už nás čakala naša najmilšia chovateľka / nevadí že je jediná ;))/Monika nám na druhý deň dohovorila tréningové závody u Tondu Grygara.

Váhala som či ísť na koberec, ale tento v hale v Letňanech je taký asi najmenej šmykľavý takže som sa dala nahovoriť. Až na tu povestnú zimu v hale 5 bolo super. Najprv sme behali sekvencie jumpingové aj openové a následne celý parkúr ktorý sa behal ako na preteku, čiže bez pamlskov a naplno, na čas. Od Tondu som dostala pár cenných rád a celkovo sme vyhrali súčet týchto tréningových závodov. Je to milé zatrénovať si a ešte si odniesť nejakú tu maličkosť a dobrý pocit ;))Večer sme sa posilnili magistrom a bavili sa kúpaním, česaním a fénovaním Aminkinej sestry Tessinky. Ráno sme stretli s Klárou a odviezli Tesku a Bejbinku na strihanie. My sme si krátili čas v McDonalde a vykecávali kým bol čas na môj vlak domov.Celkovo to bol perfektný víkend, podarilo sa nám vidieť všetkých ktorých máme v Prahe radi a obidve sme si to užili.  

Lyžovačka Pohronská Polhora

 Jedného dňa sme sa rozhodli že sa málo vidíme takže si spravíme malú rodinnú dovolenku.Vybrali sme sa na našu chalúpku do tatier. Ja s kamarátkou Lindou a môj otec so svojou priateľkou Erikou, no a samozrejme celá svorka. Aminka, skoro jazvečík Sally a buldočka Lola. Vyrazili sme v stredu večer a už sme sa po ceste len najedli  a zaľahli. Druhý deň sme uvažovali že sa pôjdeme lyžovať ale keďže Erika nemala pripravené lyže rozhodli sme sa že  prvý deň po práci si dáme len taký oddychový, dlho sme spali a potom  sme sa iba vybrali peši nakúpiť a na prechádzku som psíkmi. Večer sme si krátili spoločenskými hrami a vareným vínkom. No ale v piatok sme už vybehli na lyže, bolo super, krásne počasie, prázdny svah lebo bolo tesne pred prázdninami. Vylyžovali sme sa dosýta. Potom sme zašli do reštaurácie na obedo-večeru a najedli sme sa do prasknutia. Keď sme prišli už sme sa ledva donútili ísť vybehať psy, ale keďže to inak nejde a naši miláčikovia sú na to zvyknutý tak to bolo potrebné či sa nám chcelo alebo nie. Večer dorazil aj môj brat s Nerinkou takže nás bolo zas o dvoch viac a tým pádom aj veselšie. Na oslavu jeho príchodu sme ho nakŕmili a6nbsp;vyrazili do krčmy na biliárd. Na naše prekvapenie bola krčma úplne prázdna, miestny mali asi pred výplatami ;)) Na druhý deň bol plán ísť znovu na lyže ale ráno sme sa zobudili do neuveriteľnej zimy a vetra takže sme od toho upustili. Radšej sme zobrali všetky psy a išli sme sa pozrieť na furmanské preteky. Koníky boli silné a krásne a my sme sa nevedeli vynadívať. Potom sme si ešte spravili prechádzku a utekali do tepla. V nedeľu sme chceli ísť domov niekedy na obed ale keďže sme ešte zďaleka neboli vylyžovaní rozhodli sme sa že ešte vybehneme aspoň na dve hodiny na svah. A stálo to zato. Počasie sa umúdrilo a zas bolo nádherne. My sme si polyžovali a Tomáš sa obetoval a šiel so psíkmi do lesa. Čiže spokojnosť na všetkých stranách.  No a ani sme sa nenazdali a už sme sedeli v aute na ceste do Bratislavy. Bolo to síce krátko ale aj tak bolo fajn. - FOTKY -

Aminkina sterilka

Dlho som sa rozhodovala či mám dať Aminku sterilizovať, ale keďže začala hárať každé štyri mesiace a aby toho nebolo málo pokaždé sme prechádzali aj faloškou, nakoniec sme sa s mojou veterinárkou zhodli že to bude najlepšie aj po zdravotnej stránke. Šteniatka som neplánovala takže toho mi ľúto nebolo. No a 20.12.2007 sme to konečne naplánovali. Zobrala som si dovolenku a na zotavenie mala Aminka celé sviatky aspoň tak som myslela že to bude že ju budem ofukovať až do Silvestra.
No a keď nastal deň D zobrala som Aminku do práce, všetci jej tam pre šťastie zavesili červené šnúrky, potom sme išli na dlhšie asi poslednú dlhšiu prechádzku. Potom som ju zobrala na veterinu. Kým do nej napichali všetky tie injekcie trochu som si aj poplakala a s veľkým strachom šla na asi hodinu a pól domov.
Konečne zazvonil telefón že je všetko v poriadku a Aminka sa preberá a môžem prísť. Keď som asi za desať minút dorazila a oslovila ju tak už zdvihla hlavu. Bola to strašná úľava. Zobrala som ju domov a uložila do postele. Dostala morfiovú injekciu ktorá by mala vydržať 48 hodín takže bolesti nemala. Lenže už cítila že niečo nieje v poriadku takže bola veľmi nekľudná a prvá noc bola ťažká. Ale pekne papala aj sa von šla po vlastných vycikať takže som vedela že zabojuje a bude dobre. A tak aj bolo, tretí deň už ani nevedela že bola operovaná, už chcela behať a naťahovala sa s Nerou o loptičku až som ju musela krotiť nech si neublíži. Vôbec nemala tendenciu si ranu lízať takže chvalabohu golier sme nepotrebovali.
Takže sme to prežili v zdravý, sviatky sme mali pokojné a šťastné a teraz ju len musím udržiavať v kondícii aby nepribrala a nezlenivela. Teraz už prešiel mesiac a zatiaľ vyzerá že je ešte viac nabitá energiou ako predtým. ;-))

Nový prírastok do rodiny - Lola :-)

  Jedného dňa sa priateľka môjho otca znenazdania rozhodla že chce psa.  Nedala sa odhovoriť už bola rozhodnutá bude to Francúzsky buldoček. Nieje to zrovna plemeno ktoré by bolo podľa môjho agilitáckeho gusta ale už bolo rozhodnuté. Vybrali sme sa do jednej dedinky za Levice pozrieť ten zázrak. Šteniatka boli fakt krásne, lenže sme museli ešte aspoň dva týždne vydržať. Síce sa mi tmavo žíhaná farba nikdy veľmi nepáčila ale šteniatka boli také zlaté že sme si nakoniec vybrali. Nakoniec sa nová mama dočkala a vybrali sa po náš nový prírastok. Lola tak ju Erika pomenovala je malinké večne uzimené šteniatko, ktorému sú psie vecičky veľké takže má kabát a z odstrihnutého rukáva na mikine. Ale inak je fakt úžasná, vôbec ničoho sa nebojí a je to obrovský žrút. Aminka je z nej síce trochu nešťastná lebo ju stále otravuje ale určite si ju obľúbi veď nakoniec sa nebudú vidieť každý deň.  A keď spolu začnú šantiť po lúke verím že z nich budú dobré kamarátky.
   - FOTKY -

20. - 21.10.2007 Víkend v Tatrách

Po dvoch náročných pracovných dňoch organizovania kongresu v hotely Kaskády na Sliači som si povedala že keď už som v banskobystrickom kraji, pôjdem sa pozrieť na chalupu ktorú máme v dedinke Pohronská polhora kúsok od Brezna. Za mnou prišiel môj otec s priateľkou a priviezli mi aj Aminku. Ráno sme dlho vyspávali a pri raňajkách sme s výskotom zistili že vonku začína snežiť. Padali vločky veľké ako päťkoruny. Poriadne sme sa obliekli, samozrejme aj Aminka dostala svoj kabátik s kožušinkou a vyrazili sme na prechádzku po okolitých kopcoch. Chodili sme asi 4 hodinky a neskôr prestalo snežiť a vykukla modrá obloha  a začalo svietiť teplé slniečko. Aminka sa v lese veľmi tešila, lietala hore, dole. Cestou späť sme narazili na starenku, ktorá pásla stádo v ktorom boli ovce, kozy aj kravy. Tak sme sa s veľmi milou starenkou fúzatejšou ako môj otec pustili do reči. Poznala každú jednu ovečku či kozičku po mene. V ruke mala igelitku plnú vlny a vraj každý deň zvalí jednu ovečku na zem a ostrihá ju ručne nožnicami. Vraj čo má robiť celý deň, kráti si tak čas.  A to mala táto babička dobre po sedemdesiatke. Podtatranský starý ľudia sú proste úžasný.  Aminka mala najskôr z oviec rešpekt lebo na ňu dupali kopýtkami, ale potom zistila že keď zašteká tak začnú utekať, takže sa osmelila. Samozrejme som ju odvolala späť, aby sa stádo nerozutekalo, ale babička sa len smiala a kričala „Ber ho! Ber ho!“ . Zavolala meno niektorej z ovcí a tie postupne prišli naspäť. Zážitok sme mali aj my aj Aminka a starká si aspoň skrátila chvíľu. Potom už slnko zašlo a začalo sa citeľne ochladzovať takže sme sa vybrali na chalupu. Večer sme strávili ako kedysi keďže televízor tam ide iba na dobré slovo, hrali sme spoločenské hry a otec upiekol výborné lokše na peci na drevo. Na druhý deň keďže nás čakala pomerne dlhá cesta domov sme vyrazili na krátku prechádzku po okolí, spravili obed, poupratovali a vyrazili domov. Krátky ale pekný víkend bol za nami a nám sa síce nechcelo z tohto prekrásneho kraja, ale už sme sa aj tešili domov. Veď sa sem zas vrátime na nejakú lyžovačku.  - FOTKY -